Šľak ma ide trafiť zo sveta dospelých

        Šľak ma ide trafiť, kedykoľvek sa musím vrátiť zo sveta detí do sveta dospelých. Deti žijú naozaj v rozprávkovom kráľovstve ako v Rumburakovi a majú tam svoje nepísané, ale krásne zákony, v ktorých sa vy, dospelí, nevyznáte a ktoré ste tým, že ste sa stali dospelými, nenávratne opustili.
Chodím do detského sveta ako do ozdravnej sauny, ako keby som chodil na inhalácie. Detský svet - to je šoková terapia.
Ale pokiaľ ide o mňa, mám výsledky. Zisťujem, že som ustrnul na určitom stupni vývoja a som celý šťastný, že nemúdriem. Že zostávam taký hlupák, ako keď som prišiel na tento svet.
Janko mal šieste narodeniny, a tak bola u nás detská disco, torta, jedna izba bola vyhradená pre dospelákov, ktorí tam múdrili (padali slová ako Filkus, koalícia, Matejka, Húska, šanón, daňový úrad...), kým v ostatných priestoroch bytu boli šesťroční a šesťročné, veková hranica sedem. Keď som vyrábal Jankovi pozvánky na narodeninovú discu, ponúkol som mu na pozvánke orámovaný priestor, reku, sem si môžeš niečo namaľovať alebo nakresliť, aby kamaráti vedeli, že im pozvánku posielaš ty. Mohol by si im aj niečo napísať - ale ty veľmi dobre vieš, milý Janko, že si ananlfabet a písať sa naučíš až tohto roku v septembri , v škole... tak im radšej niečo nakresli. Janko vzal spakruky žltú farbičku a maľoval na pozvánky žlté šmuhy, kliky-háky, fľaky. "Čo je to? Čo si namaľoval?" pýtal som sa.
"Slnko na smotane" povedal vážne šesťročný. Pochopili ste už, prečo sa rád zdržujem vo svete detí? Veď sú to blázni, ktorých nezaujíma nič dôležité pre nás! V istej chvíli som zistil, že sú všetci šesťroční a šesťročné v rodičovskej spálni. Bola tam tma. Beáta sa vyšla napiť malinovky a od nej som vymámil základnú informáciu: hrajú sa v úplnej tme na chytačku. Ten kto chytá, musí podľa hmatu uhádnuť, koho chytil. Vo svete dospelých by bol z toho bohapustý grupák. Vo svete detí je to čisté a krásne dobrodružstvo - jedna z nevinných detských hier.
Dospelí si iba na chvíľku "omočili nohy", keď som vymyslel tombolu. Deti radostne rozdali tombolové lístky s číslami aj dospelákom. Netušil som nič katastrofálne. V tombole bolo možné vyhrať desať cien. Začali sme ťahať čísla z anglickej policajnej helmy, ktorú som kúpil Jankovi v hračkárstve a nastal - ako už koľkokrát v živote - ZHLUK NÁHOD, ZHODA OKOLNOSTÍ!!! Z desiatich cien vyhrali dospeláci osem!
Deťom sa vypomstilo, že sa rozhodli rozdať tombolové lístky aj dospelákom! Najprv som si myslel, že všetky orieškové, mliečne, kokosové, čokoládové tyčinky, kindervajcia a ostatné ceny  dospelí venujú po vyžrebovaní deťom... Trt a dva orechy! Darmo mali deti smutné oči, že nevyhrali v tombole nič. Dospelí sa cenám tešili ako malé deti a poschovávali si čokoládové výhry na horšie časy. Narýchlo som detským účastníkom discoparty venoval nejaké mandarínky, banány a všetko, čo sme doma mali, lebo neznášam, keď majú deti smutné oči. Šľak ma išiel trafiť z tých dospelých! Potom už som bol len s deťmi a v ich svete som sa upokojil. Malí muži a malé ženy sa začali hrať na obchodníkov a obchodníčky. Na predaj mali nindža-meče, Aladínovu čarovnú lampu, lietajúci koberec, palicu von z vreca a iné volovinky, na ktoré už dospelí zabudli.
Šľak ma ide trafiť, kedykoľvek sa musím vrátiť zo sveta detí do sveta dospelých...