Snivalo sa mi...

Sedel som na oblakoch ako zvyknu sedavat ludia, ktori medituju. Myslim, ze sa to vola "turecky sed".
Pozeral som sa do prazdna a premyslal. O com, to si uz nespomeniem.
Odrazu ku mne pribehla. Nevidel som jej do tvare - zakryvali ju vlasy. Krasne, spinavo-blondate vlasy. Mozno neboli az take krasne, ale v slnecnych lucoch tu, nad vsetkym, co ludia poznaju a cim su obmedzeni, sa mi videli nadherne.
Aj cez tie vlasy som ale citil vlhkost jej slz. Plakala. Nevedel som preco. Nevedel som odkedy. Nevedel som...
Podisla ku mne - hlava sklonena - a sadla si mi oproti. Stale som jej nevidel do tvare (vlastne v priebehu celeho sna som jej ju neuzrel), ale citil som jej blizkost. Citil som nieco viac ako jej blizkost. Citil som blizkost jej duse. Ako ked som bol uz niekolko krat zalubeny a ocitol som sa v blizkosti osoby, ktoru som lubil...
Bez slov a bez pohladu sa nase cela (nie tela ;o) dotkli a takto sme sa trochu "opreli" o seba. Bol som znova zalubeny. Uz po nespocetny krat. Je zaujimave ako clovek dokaze prezit lasku v sne, ktory ani nie je realny, aj ked dievca, ktore v sne vidi stale celkom nerozpoznava alebo vobec nepozna. Myslim, ze som ju poznal. Teraz len s tazkostou dokazem povedat, ci ano. Ale myslim, ze ano...
Pohladil som ju po vlasoch a potom po lici. Mal som pocit, ze mi to pohladenie vracia. Nie vsak fyzicky. Psychicky...

Odrazu som sa ocitol na mieste, kde som sa mal stretnut s jednou kamoskou. Prisiel som neskoro. O hodinu neskor. Nasiel som ju tam a bola pekne nahnevana.
Napokon som sa jej este snazil po ceste (zdvihla sa a sla domov) ospravedlnit, ze hodinu meskam. Najhorsie odbitie, ktore som mohol teraz zazit bolo v zmysle "Nevadi, nic sa nestalo."... a bezmocne stojaci na mieste som sa za nou pozeral ako mizne v dialke a pritom som myslel na dievca, ktore som este pred chvilkou lubil.
Prebral som sa, ale este stale som citil dotyk jej cela na tom mojom a mal som pocit, ktory akoby mi chcel povedat: "Nevzdavaj sa lasky, ved vidis, ze sa pre nu oplati zit." Chcel som ju zasa hladit po tvari, takej uslzenej a teraz takej stastnej. Ale uz som bol spat v krutej realite...