Ale ono sa nedeje vôbec nič.

Schúlený v klbku len dúfa, že to čím skôr prejde, že to už bude mať za sebou.

Problém nastáva, keď začne premýšlať, haluziť, rozoberať. Pozastavuje sa nad vecami, prekladá ich z jednej strany na druhú, otáča ako špekačku na ražni, prezerá, prekrúca, kombinuje.

A tým viac sa len zamotáva a zamotáva.

Možnosti úniku sa stále zužujú. Výber vhodných prostriedkov riešení redne.

Škrípajúc zubami vo svojom kúte.

V osídlach vlastnej depresie.