Dotyk vína na perách jej pripomenul chuť jeho bozkov. Ochutnala ich iba raz. V ten večer tiež pila červené víno. Dodnes si nie je istá, čo jej v ten večer viac stúplo do hlavy - či príjemná chuť kvalitného vína alebo pohľad jeho očí. Možno pocit z toho, ako dávno sa poznajú a ako málo toho o sebe vedia.

     Uvedomila si, ako sa jej myšlienky nekontrolovateľne rozbehli k tej dávno zabudnutej minulosti. Nerozumela, prečo ju znovu tak živo preciťuje, keď má byť dávno zabudnutá. Znovu pocítila to zvláštne vnútorné chvenie, ktoré akoby chcelo prevziať kontrolu nad jej telom.

     Spomínala na to "nepomenovateľné" medzi nimi. Energia, city a pocity vyzrážané niekde v úzkom priestore medzi ich telami. Vzájomné precítenie chvenia tela toho druhého. Odolávanie silou vôle a vierou v to, čo je správne. Potlačenie čerstvo objavených citov. Potlačenie túžob, ktoré sa snažia ovládnuť myslenie. Myslela na to, ako by niekto vravel o "hriešnych" myšlienkach. Ona tie myšlienky považovala iba "zvedavé". A možno aj trochu "nedočkavé". Rada by bola spoznala odpoveď na to, čo by bolo, keby ... a aké by to bolo...

     Noc sa stratila spolu s tmou a on sa stratil v diaľke. V cudzom a ďalekom svete. Iba výnimične pila červené víno. Vďaka nemu dokázala znovu na chvíľu precítiť jeho blízkosť. A s poslednou kvapkou na perách sa znovu strácal v šere nekonečnej diaľky.