Doobeda 27.7.2005 sme dorazili po 9 hodinovej ceste do mestečka Mojstrana, ktoré je vstupnou bránou do doliny Vrata. V závere doliny stojí chata Aljažev dom. Zaparkovali sme na platenom parkovisku. Po dlhej ceste sme boli unavení, tak sme si vybrali karimatky a uložili sme sa na trávu pri aute k oddychu. Po výdatnom obede sme si zbalili najnutnejšie veci na dvojdňový trek a vybrali sme sa k Bivaku pod Luknju. Cesta nám trvala asi 2 hodiny. Po príchode ma milo prekvapilo, že išlo o udržiavanú murovanú stavbu.

bivak pod Luknju

Bivak spravuje miestne turistické združenie. Spodná časť je uzamknutá. Podkrovie je otvorené a vo vnútri sa nachádzajú matrace. Vedľa bivaku je nádrž s vodou. Pri pohľade od bivaku mi išli vybehnúť oči. Okolie je nádherné. Priamo nad nami sa týči severná stena Triglavu.

severná stena Triglavu

Okolo piatej poobede sme zaliezli do spacákov a bez problémov sme zaspali. Nebolo sa čomu čudovať, pretože sme nespali skoro dva dni.

Ráno sme vstávali o šiestej. Najedli sme sa, pobalili sme si malé ruksaky a naplnili veľké batohy spacákmi. Dva veľké batohy sa odložili do lesa medzi kamene. Riskli sme, že si ich tam nájdeme aj po návrate. Začali sme stúpať do sedla Luknja (1758 m.n.m.). prvý výstup nám trval niečo viac ako pol hodinku. V sedle sme vybrali potrebnú výstroj, ktorá pozostávala zo sedačky + set na feraty a prilby a pripravili sme sa na výstup údajne najťažšou cestou na Triglav – Bambergova pot. Podľa značenia nás čakala 4 hodinová cesta. Začiatok bol celkom v pohode. Boli sme plný elánu a nadšenia. Okolie nás povzbudzovalo k rýchlejšiemu tempu, ktoré ale brzdilo istenie sa na feratách.

ferata

Feraty sa striedali s chodníkom a so skalou.

chodník + skala

Po prvom úseku, na ktorom sme hlavne stúpali, nasledovala pauza a skorší obed. Nachádzali sme sa v rovnejšej časti s výhľadom na kasárne vo výške 2500 m n.m.

kasárne

Po rovnejšom úseku nasledoval posledný výstup. Zase istenie a mňa začala brzdiť kríza. Pri striedavom výstupe s oddychom sa mi naskytli nádherné výhľady. Lákavý bol pohľad na Dom Planika. Len nedávno som križoval chodník, ktorý by ma bez problémov doviedol k tejto chate.

Dom Planika

Po povzbudení zo strany kamarátov som napokon prekonal krízu a s obrovským uvolnením som si sadol na vrchole na prvý voľný kameň.

ja na Triglave

Bolo krásne počasie a nič nám nebránilo v kochaní sa krásnymi výhľadmi okolo seba. Hore bolo veľmi veľa ľudí. Po chvíľke oddychu sme si urobili vrcholovú fotku.

vrcholové foto

Vzhľadom na to, že nás ešte čakala dlhá cesta, sme sa moc nezdržiavali a vydali sme sa na zostup. Vybrali sme si cestu po hrebeni smerom na Malý Triglav.

hrebeň na Malý Triglav

Po prejdení hrebeňa nasledoval zostup na Dom Planika. Tam sme sa najedli a po malej pauze sme pokračovali traverzom na chatu s názvom Tržaská Koča. Chodník viedol prostredím, ktoré bolo viditeľne poznačené činnosťou ľadovca.

dolina

Cesta bola ešte dlhá a sily pomaly ubúdali. Ešteže tento úsek nebol taký náročný. Po chvíli sme zbadali náš nasledujúci cieľ. Tržaská Koča.

Tržaská Koča

Ďalšia z množstva chát pod Triglavom. Tu som minul prvé eurá. Fľaša minerálky ma stála 1,5 €. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nešlo o 0,5 litrovú fľašku. V domnienke, že nás čaká už len kúsok do nášho cieľa, sme začali zostupovať smerom do doliny po nekonečných serpentínach.

serpentíny

Po zdĺhavom zostupovaní sme začali strácať nádej, že stihneme dojsť až k autu. Začali sme špekulovať čo urobíme. Nepotešil nás ani jeden z miestnych turistov s údajom, že do sedla Luknja je to ešte 3 Ure. Chvalabohu sme to stihli za 1,5 hodiny. Problém bol v tom, že nám došla voda. Posledný výstup do sedla sme absolvovali bez vody. Nastala zmena plánu. Nejdem k autu, ale zostúpime k bivaku, kde sme strávili prvú noc. V lese sme si zobrali odložené batohy a pokračovali sme dole. Úplne vyčerpaní sme konečne dorazili k bivaku. Bolo sedem hodím večer. Zistili sme, že horné poschodie je plné. Padlo rozhodnutie spať vonku. Pre mňa to bola prvá skúsenosť so spaním pod širákom. Mali sme jeden malý problém. Naša večera pozostávala z 3 horaliek a vody. Ako dezert sme si dali po dva štamprlíky slivovice a išli sme spať.

nocľah

Na druhý deň ráno sme zišli k autu a pokračovali sme v plánoch. Ďalšia zastávka bola v sedle Vršič. O tom zase niekedy inokedy.