Symposion

            Drahý M˚Aximus,

Najradšej by som Vám hneď na začiatku odhrnula mraky z čela, ale Vaša skľúčenosť je viac ako nálada. Váš súčasný životný postoj nie je vôbec  tvorivý. Kde je Váš chytľavý smiech, optimizmus. Keď zotínajú strom, zväčša to má zrátané. Napriek tomu záleží aj od tvrdosti dreva... Snažím sa nájsť milión povzbudení. Keď uchopíte niekoho dušu, už budete vidieť pod povrch. O to Vás mám radšej.

Navrhla som tému smiechu možno aj preto, lebo si Vás pamätám so širokým diplomatickým úsmevom spoza rohu. Chýbate mi... Teraz by som sa mala z tohto vyznania nejako vtipne vyslobodiť a nenápadne prejsť na to, ktorá kniha sa stala mojou príručkou smiechu.

 Stáva sa mi, že nechápavo hľadím, ako sa všetci smejú.  Stáva sa mi to od útleho detstva. Pointu vtipu buď nepochopím alebo je taká priamočiara, až nie je smiešna. Takáto situácia sa dá zvládnuť bez pozornosti okolia. Horšie je, keď sa nesmeje nikto. Len ja. Dakedy som o sebe tvrdila, že mám zvláštny zmysel pre humor. Tak asi vravia všetci, ktorí opomenuli, že žiaden nemajú.

Mojím obľúbeným čítaním, čo vyvolá úsmev, je Symposion od Platóna. Viem, že mi asi uniká podstatné ponaučenie na záver. Akoby znova všetci naokolo dojemne počúvali, len mne dajako slová prechádzajú cez zrkadlový odraz –  pokrivený, smiešny. Teraz by som sa mala podujať na slová vysvetľovania smiešneho. Nastane však trápne ticho. Toto a toto mi je smiešne... Pre toto a toto... Vtip sa stratil na nudnej vlne. Predsa však krehký pokus.

Občan falerský, Apollodoros! Povedz, čo si počul z druhej ruky. Predsa je to taká slávna udalosť, že o nej každý vraví. Len si nikto nepamätá, čo sa tam vlastne stalo. Vedia, že tam bol sám veľký Sokrates! Tak to už muselo byť dačo. A čo to bolo?

Apollodoros je zapálený a patrične namyslený, že je jeden z posledných, kto môže udalosť Hostiny zreprodukovať. V dialógu vedie monológ zdvihnutého ukazováka. Kým zaznejú slová o Sokratovi, ktoré počul od Aristodema, je na päť minút slávny. Zaznejú aj jeho slová. Čo už, že na všetkých nakričí. Všetci sú chudáci. Nevedia ani ako dávno sa tá udalosť stala. Chudáci! On si to o nich nemyslí, on to vie. Ostatní si to myslia o Apollodorovi... a asi majú pravdu.  

Kto teda (Sokrata vynímajúc) zabŕdne do úvah o filozofii je chudák. Všeobecne platné. Dodnes. Apollodoros si to myslí.

Toľko k začiatku. Nabudúce sa posnažím dačo citovať. Únava sa so mnou zahrala. Myslenie je také náročné... M˚Aximus, občan falerský, pošlem Vám k danej téme štúdiu. Bude mi cťou, ak mi na ňu poviete svoj názor.

Vaša Filovera