taký milý zážitok z nemocnice...
Dnes doobedu som odsedela 2 hodiny pred krčným oddelením...
Paradox, leto a tolko chorých.
Spojovacie dvere boli mojim sledovanim hotove.
Naozaj, kľučka haprovala.
Zaujimavé bolo sledovať vchádzajúcich a vychádzajúcich...
Všetky odtiene nálad...od nadľahčeného ľahkého humoru...keď spadla kľučka... až po zúrivé búchanie a nezmyselné stláčanie až do bezvedomia... nadávky a zlosť
Skrytou kamerou... niečo ako ľudské správanie v priamom prenose... ach ale sme čudáci!
Skončil to malý asi 4ročný chlapček...
Vytiahol obe kľučky a zabuchol dvere samozrejme z druhej strany... mama a on ...rozpaky a smiech.
Jeden telefonát na správne miesto...
odrazu... Kde sa vzal, tu sa vzal, objavil sa udržbár...
a bolo to!
niekedy deti dokážu oveľa viac ako my...
toť všetko...máme štastie, že sú tu tie deti!