Chodíš ešte do školy?

ahoj brouku, pozeram, ze tvoj clanok citalo mnoho ludi ale komentov mas malo. Tiez som prebehla minuly clanok aj pozrety navrhovany link a zda sa, ze ta ani jedno velmi neuspokojilo . Ako pises , viem si predstavit, ze ti musi byt asi velmi smutno. Ja ziadnu SF nemam, ale napriek tomu je mi znami ten pocit, ked sa ti zda ze sa na teba niekto upina pohladom, caka na to co povies ci spravis, az ta moze prepadavat pocit, ze aj najnormalnejsiu cinnost robis predsa nenormalne. Preto som niekedy vobec v spolocnosti nekecala. Naucila som sa kecat s jednym clovekom a tam sa citim dobre. Ziaden masovy zabavac zo mna nikdy nebol a nikdy nebude . Ked som si tvoj prispevok precitala napadlo ma niekolko veci, za to ze sa rezes sa nemusis hanbit, prave naopak si myslim ze si bajecna ze sa ti to podarilo dostat zo seba . Dalej si myslim, ze sklzas k tomu, ze sa snazis predvidat ako ludia budu reagovat. Sama to co robis oznacujes za zle a hnusne. Naco ? Svojim sposobom ti to aj tak robi dobre . S hanbou si nikam nepomozes . Tak si to proste skus dovolit. A nech si kto co mysli, neradim ti rez sa dalej , ked ti to dobre robi, ale rez sa dalej a skumaj ten pocit , prid mu naklb.. Ja si aspon nemyslim, ze zakazovanim a vycitanim sa ti podari prist na to, v com ti to tak pomaha. Mozno prides na to , v com je ten pocit taky uzasny a mozno ak ho dobre preskumas prides aj na to , ze ho mozno budes vediet poznat menej sebaposkodzujucim sposobom nahradit. Mozno zmizne samotna potreba takejto ulavy .. Vzdalovat sa bolestou od seba samej , sa da nakoniec aj meditaciami ,trebars ..
Tiez ma napadol jeden film "Thirteen" , http://imdb.com/title/tt0328538/ , je tam pribeh slecny , ktorej detstvo sa zacalo tiez uberat inym sposobom ..mimo ine sa rezala.
Tento film ti ponukam preto , ze matka v nom reagovala na tento fakt uplne inak ako by clovek ocakaval... Netvrdim ze tvoji rodicia , budu takto reagovat ani ze im to musis povedat, ale za uvazenie to stoji. Ludi netreba podcenovat a hlavne sa nehanb za to co robis .
Neni vsetko cierne a biele . To co ti ubizuje ale opakovane laka ta stimuluje a stimulaciu alebo odhalis a nahradis alebo jej podlahnes znova. A ak ti nazor ludi nepomaha , tak ti moze byt uprimne povedane u prdele :)

super, že si to dostala zo seba a že o tom premýšľaš. asi by bolo pre teba dobré, keby si vo svojom okolí našla niekoho, komu dôveruješ, s kým by si sa mohla o svoje trápenie podeliť. mal by to ale byť niekto, kto tvoje zdôverenie dokáže udržať, nevykecá ho a nezraní ťa. pri výbere buď preto opatrná...
za pokus by stálo aj vyhľadať pomoc psychoterapeuta. skús na webe nájsť takého, ktorý by ti vedel poskytnúť podporu aj cez e-mail, a keď k nemu získaš dôveru, môžeš ho vyhľadať aj osobne.
tvoj problém je riešiteľný, no keď budeš naň sama, bude to ťažšie.
držím ti palce :).

vediet, ze sa niekto citi podobne...v tom nemyslim teraz nic osobne, len smutne konstatovanie...asi uz nepoviem nist prevratne ako tie kometare predo mnou, ale mne sa zda ze za vsetku tu opustenost ludstva moze cela tato doba...dnes si mlady clovek (dufam ze sa nebudem prilis upriamovat len na seba. posnazim sa zovseobecnit) uz tak casto nevybehne von za kamosmi (viem to, lebo podvecer vidavam povacsine len mamy a stare mamy co okopaju zahradku) ale sadne za comp/telku (atd., moznosti je primnoho...)a snazi sa vymazat si realitu z hlavy...ako ty...ale my ludia mame v popise prace kazdodenne zit a bojovat o prezitie, uzivat si den alebo aspon ziskat sancu dozit sa dalsieho dna...nie vygumovat si hlavu chvilkovymi agoniami...starneme cely zivot, a ked si to uz uvedomime, o to menej casu nam zostava,zostava pramalo sanci uzit si den, slnko, rozhovor, nadych do pluc... takze to by bolo asi tak fsetko odo mna..Carpe diem :)

to hfw : ona ma psychiatra,spominala v predchadzajucim clanku , len nevedela, ze ci ju za to nemozeu kamsi poslat . Tym stroskotala joankina dovera v neho.
Nevies ako to je s tym, ako ta mozu hospitalizovat ked si plnolety a pri akych diagnozach bez tvojho suhlasu ? Ja pravdupovediac o tom nic neviem a momentalne sa nemam ani koho spytat. Aj ked sa mi zda, ze s joankinou diagnozou jej ziadna hospitalizacia nehrozi, ale mozem sa mylit...

tiež nie som odborník, ale s podobnými démonmi a myšlienkami som kedysi bojovala aj ja, robia to takmer všetci ľudia, ale možno nie všetci tak citlivo, ako ty...ľudia predo mnou majú pravdu, nemusíš sa za nič hanbiť, tvoje šebapoškodzovanie je jedným zo spôsobov, ako sa dnes mladí ľudia vyrovnávajú so svojím pocitom zo života...no skôr ako samotný pocit slobody, ktorý pri tom prežívaš, by som asi uvažovala nad tým, kde sa berú tvoji démoni...človek im môže ľahko podľahnúť, ale myslím, že je dôležité sa im postaviť a neunikať...pri tom ti môže pomôcť odborník a ak nedôveruješ tomu, ktorého máš, nájdi si iného...ak máš silnú SF, asi sa ti ťažko o sebe rozpráva iným ľuďom, ak to nepôjde inak, píš o tom, sem, inam, o tom, nad čím premýšľaš? odkiaľ sa vzali tvoji démoni? všetky temné myšlienky zo seba dostaň von, nechaj im voľnú cestu, nech sa z teba dostanú ;)
či to povedať rodičom? ..ak by som mala dcéru, ktorú niečo trápi, bola by som šťastná, keby sa mi dokázala zveriť aj s tým najhorším, nezáležalo by mi na ničom inom, len na tom, aby som jej pomohla, tvoji rodičia ťa istotne milujú, žiadny rodič nechce zažiť smrť svojho dieťaťa a do konca života by si vyčítali, že ti nedokázali pomôcť, že si nič nevšimli, pomôž im pochopiť, čo sa s tebou deje...sú to prví ľudia, ktorým na tebe záleží...
nevzdávaj to skôr, ako začneš...človek sa so sebou vyrovnáva celý život...tiež som smutná, keď už ďalej nevládzem a myslím na smrť, v podstate je to dosť často, no verím, že sa to raz zmení....chcem, aby sa to raz zmenilo a bojujem so svojimi démonmi, snažím sa to zmeniť...ak to chceš aj ty, nikto iný to nedokáže, len Ty, nikto ti v tomnezabráni, len Ty...hm a či ťa psychiater hospitalizuje? tiež si myslím, že nie...keby to aj urobil, ide o teba, o tvoj život, čo je asi to najdôležitejšie, čo máš...je to človek, ktorý ti chce pomôcť a sama budeš cítiť, či je tým správnym človekom...vyber si ho ;) verím tvojmu úsudku a intuícii...pravdepodobne si veľmi citlivé dievča a dokážeš to rozpoznať :)
tento článok bol tvojim prvým krôčikom a verím, že ich urobíš ešte veľmi veľa, držím ti pršteky :)