Malá škola poetiky – ženská empirická poézia

(6. časť) 

Výrazné miesto v blogovej tvorbe zaujíma empirická ženská poézia. Inak povedané, poézia okamihu, pretavená cez vlastné videnie a cítenie.

Na blogu je viacero pozoruhodných autoriek a každá z nich by si zaslúžila samostatné ohodnotenie. Približne päť z nich však používa podobné výrazové prostriedky – preto som ich nazvala silnou päťkou.

Sú to Zelená Rusalka, EmmaMala, Dievča, Lesmiria a Zojana. Zelenú Rusalku už predstavila v bookzine Čokomilka.  Môžeme sa teda venovať ďalším.

Hĺbkou precítenia a naliehavosťou vyjadrenia je zaujímavá EmmaMalá. Škoda, že svoje verše z blogu vymazala. Musíme sa zaobísť bez jej ukážky a venovať sa ďalšej autorke.

Je ňou Lesmiria. Mám túto blogerku rada pre krehkosť jej veršov. Jej vnútorný svet je veľmi citlivý. Oslovujúca je jej obrazotvornosť a schopnosť podať metaforu tak, že je cítiť jej jadro, vnútro myšlienky. Mnohým čitateľom sa možno bude zdať ťažká jej symbolika (Láva sa rozpína v štrbinách, šmýkam sa po ostrí ľadu), ale práve tá dáva Lesmiriiným básňam ich hĺbku.

Lesmiria: Šmýkam sa po ostrí ľadu

Šmýkam sa po ostrí ľadu 
Láva sa rozlieva v štrbinách 
Vnútro sa rozpína 
Nepreniknuteľná istota 
naráža na svoj žalár 
Dusí sa myšlienkou bez slov 
Bezmocnosť sĺz tíšiť 
neutíchajúce, 
hladiť rozorvané 
steká do ničoty. 
 
Maličký prštek ukazuje  
tik-tak 
a naťahuje zotrvačník. 
Rozdúchavam mechy života 
a pálčivosť bytia 
nechávam za sebou. 
 

Ďalšou pozoruhodnou poetkou z blogu je Zojana, ktorá sa nám žiaľ, v poslednom čase vytratila. V jej pere už cítiť istú profesionalitu. Zo všetkých blogerov, ktorí sa pohybujú na pôde voľného veršu, hádam najviac využíva celú škálu výrazových prostriedkov, od metonymie počnúc, cez metaforu, symboliku, analógiu a abstrakciu. Používa ich veľmi zručne. Výrazná je aj krehkosťou svojich obrazov a reflexným prežívaním okamihu.

Zojana: zátišie

odkvapkajú 
kroky po špičkách  
tam do ticha 
 
a spia 
a čakajú 
na biele ruky z mramoru 
na vázu z dúhového skla 
 
prinesú 
určite prinesú 
i zafúľané tiene mihalníc 
a jablká 
a orechy 
a sladké bozky 
 
čo nevidieť 
len počuť šepkať v odraze 
keď po sebe žmurkajú.