Poznáte ten pocit keď sa Vám zdá že všetko okolo vás je ako v bezvetrí?

Že priatelia sú už dlho priateľmi a aj keď je s nimi pohoda a robia skvelú kávu pomaly sa nič nedeje ani tam a cítite potrebu nasávať nové osobnosti a ich príbehy? Presne tak sa cítim momentálne ja. Už viem čo to znamená rád spoznávam nových ľudí. Tiež sa začínam prikláňať k tejto teórii spoznávania.

Žiaľbohu v mojom okolí ma akosi noví ľudia ignorujú. Sám som neprišiel ešte na to prečo. V podstate som rád že zaujmem kohosi. No vadí mi že sa s dotyčnou nemôžem ísť na kávu a pokecať len kvôli tomu že slečna, či pani je z Bratislavy či dokonca Humenného. A pristal by som aj na letný románik nech je o čom rozmýšľať a písať. Dlho som sám a bolo by pekné zažiť aspoň na to leto ten pocit že niekomu patrím a ona mne. Fajn po lete to skončí, možno. To ale nevadí veď leto je práve na to stvorené aby sme s niekým boli. Dlho do tmy sa prechádzali a po tme na lavičke objavovali jeden druhého. Ako som počul niekde v telke. O sexe viem dosť ale milovanie je pre mňa neznáme územie. Možno si poviete že je to príliš romantická predstava a mladé ucho, teda ja, mám idealistické predstavy. Tým vás asi sklamem. Nemám ani 18 a ani 25 rokov. Viem ako to beží v živote už si ho nejakú dobu žijem a životy priateľov tiež.

 Nesťažujem sa. Priatelia sú pre mňa veľmi dôležitý a jediné čo neznášam je keď im niekto ubližuje. Dokonca je to taký extrém že tých čo to robia by som pri prvom stretnutí fyzicky konfrontoval. ;D To ale nemení nič na fakte že  priatelia ostanú priateľmi ale letná láska pominie a ostanú len krásne spomienky. Nové, nezvetrané časom a nepoškodené minulosťou. Takže ak má niekto záujem je tu jedna osoba čo by si to leto chcela užiť. ;D