Možno je to článok, trochu čudný, ale keďže toto má byť denník ...

Môj hawino máwa epileptické záchwaty. Ten, kto to nezažil si môže powedať "No a čo?" ... prípadne že mám byť rada že to nemá žiadny môj blízky ... ale keď nezažil ...

... sedím si za počítačom a zrazu pod stolom počujem buchot ... záchwat ... zase ... pohľad na jeho swalowé kŕče, wypúlené oči, sliny tečúce z papule ... mám slzy w očiach ... držím mu labky, prihowáram sa mu menom ... zwládneš to ... no je to čím ďalej tým horšie ... snaží sa postawiť ... wyzerá to akoby mal dwa záchwaty ... leží, rýchlo dýcha ... slzy mi kwapkajú na jeho srsť ... púšťam ho ... chodí ... nespoznáwa ma. Usmejem sa ... odhchádza ... znowu spoznáwať miestnosti w byte. Beriem ho, sprchujem od jeho wlastného moču ... čistím koberec ... aspoň že ho nedostal na posteli ... prichádza kumne, opäť sa mu prihowáram ... opäť ma nespoznáwa ... zachwíľu bude lepšie. Aj mne aj jemu ... a zajtra nás to čaká znowu ...