Mňa z nej raz normálne porazí. Kde sa toľko cúra? A ako včera sľubovala:,, Ale áno Ebolík, zajtra pôjdeme von, áno, neboj, no. Choď spinkať, choď!“ Len aby k tomu počítaču neprirástla, kvargla jedna rozkotená. Aj minule som stála na skalke, vidno odtiaľ dnu, že či si všimne, že jej skáčem po snežienkach. Všimla si? Prd! Ani sa na mňa nepozrela, len zírala do tej bedne, závisláčka. Celé Vianoce sa džgala bárčím a teraz sa jej nechce zadkom pohnúť a von ma zobrať.

No aha, tu ju máme. Tvári sa, aká je strašne narobená, chodí ako Gil Grissom. Keby si obula niečo poriadne, nie tie čižmiská, nemuseli ju teraz bolieť nohy. Ja nie som taká sprostá, aby som behala v čižmách, ale hento!

No, myslí si, že sa mi skryje za ten živý plot, akokeby neviem, kedy chodí domov.

HEEJ! HEEEEEJ! Včera si mi sľúbila, že pôjdeme von! Nie na dvor, to ma nebaví, nie je tu ani žiadna zdochlina ani žiaden hnoj!

,,Abby, daj mi pol hodinu!“

Isto, viem, čo je u teba pol hodina....

Teraz  vojde dnu a bude sa napchávať a tváriť sa pritom, akože dnes celý deň nič nejedla, pritom do seba strčila celú smotanu s rožkom, všeliaké tyčinky a kekse, naliala si bachorec litrom kávy a potom sa čuduje, že prečo nemôže spávať. Mne nešibe, aby som pila kávu. Ja viem, čo je zdravé. Aha, aj hen vo vode mám nejaké živé kultúry. A už vôbec sa nenadievam všeliakými tými...pomarančmi a banánmi. Toľko sajrajtu je na tom nastriekané. Ale ona nie, ona si nedá zdravé granule so siedmimi vitamínmi a vápnikom, ponúkam jej kosť, ročník 2005, nie, ona si nevezme. Dobre! Ako chceš!

Aha! Svieti v izbe. No to som skončila! Zapne počítač, samé chichichi-chachacha a robota nikde! Počkať....Tuším otvára skriňu! Okamih pravdy! Aha, vyberá zelenú bundu, ideme von! Inak tiež neviem, ako môže nosiť na sebe tie háby. Radšej mi to mohla na hranie dať. Aj som skúšala jej to trochu popraviť, trocha  slín, chlpov, blata a odtlačkov zubov, a ona sa hnevá! Nedá si povedať, potom že nemá frajera, ked sa pekne neoblečie! To ja ked sa vyváľam v hnoji, hned sú všetci psi v pozore. Ale ona má svoj rozum, nech sa jej páči, modelke našej!

........

Pol hodina prešla, viem to podľa toho, že sused kričí na malého Mira kvôli známkam. Vždy na neho kričí o piatej, ty chodíš domov o pol piatej, tak ma makaj uviazať na vodítko!

,,Už idem, prestaň skákať! Au! Škriabeš ty trdlo! Prestaň! Abby! Eba! Ebola! Seď! Aspoň pol minúty seď!“

Doteraz som sedela, lebo v tejto voliére sa nič iné nedá robíť. Skúšala som sa prehrýzť k sliepkam, ale spomenula som si, že sa ich bojím, drevo je privysoko na to, aby som ho na seba zasa zhodila a aj tie kuny sa tu tak nudili, že sa odsťahovali z povala nad voliérou!