"Niekedy chcete povedať," Milujem ťa, ale ... " Napriek tomu "ale" berieme späť "Milujem ťa". V láske nie sú žiadne "ale" alebo "ak" alebo "keby". Je to tam a vždy. Žiadny začiatok, žiadny koniec. Je to dlhodobý stav srdca. Nie pocit, že prichádza a odchádza z rozmaru emócií. Je tam v našom srdci, je to časť nášho srdca ... nakoniec prenikne do každej vetvy a bunky nášho tela. Láska mení aj náš mozog, aj to ako sa pohybujeme a hovoríme. Láska žije v našej duši a modlitbách a preukazuje nám svoju prítomnosťou každý deň, až do smrti. Povedať "Milujem ťa, ale ...," znamená: "Ja som ťa nemiloval vôbec". Hovorím to teraz: Milujem ťa, bez začiatku, bez konca. Milujem ťa, ako keby si sa stal ďalším nevyhnutným orgánom v mojom tele. Milujem ťa ako môže dievča milovať chlapca. Bez strachu. Bez očakávaní. Nechcem nič na oplátku, okrem toho, že si mi dovolil, držať ťa v mojom srdci, tvoje oči a tvojho ducha, ktorý mi dal slobodu a nechal ma lietať. "