Zo záhrobia hľadím na žlté more...

Vidím len smútok

Smútok sám ako ničí bezbranné šťastie...

A lásku...

no len  ukrýtú pod maskou inej tváre!

A plných červených pier...

Fascinuje ma nenásytnosť akou zabíjajú...

Sedím skľúčená na rázcesti  nekonečna....

A chcem to, čo ma ubíja....

Pravdu , čo bolí, zranuje....

a mizne ak nazriem do  nej viac ako mi dovoli....

Je neskoro....

Odchádzam do svetiel najklamnejšieho večna...