Magdaléna už pracovala, takže dalšie prehliadky miest, boli osamote. teda, osamote bol iba Washington, do Baltimoru som išla s Mikeom, s Magdiným priatelom. Sem tam som mu aj nerozumela (výslovnost), a niekedy aj so slovičkami bol problém.

Išli sme teda do Baltimoru. Auto nechal na parkovisku v Lutherville (to je tiež také mestečko) bolo to asi tak 15 minút autom z Towsonu. Parkovisko velkééé. Odtial sme išli takou prímestskou železnicou, či čo. Light Rail. tuším. jedna cesta 1,60 usd, a zaviezlo nás to do baltimoru, asi tak pol hodinka tým vláčikom.

V Baltimore je vraj najvačší podiel černochov v rámci USA. Prvých 10 minút sme nestretli ani jedného (vysadli sme pri univerzite), aj som to Mikeovi hovorila, že kde sú tí všetci černoši, čo mi sluboval. Hovoril, že sám sa čuduje.... no a potom sme zabočili (v podstate) do centra. tak už som to pochopila, tak ich bolo fakt vela. biely boli fakt v menšine.

V Baltimore bolo zopár zaujímavých budov, ale nič prevratné, na to ma aj upozornovali, ze tam toho vela nie je....

grécko katolícky kostol (dúfam :) )



zopár budov, ale neviem čo sú :D





methodistický kostol (krááásny)




nejaké kvázi namestie, s washington monument



city hall



a potom sme išli po takej zaujímavej uličke. bola plná bordelov. bordel vedla bordelu. vonku chlapi a ponúkajú okoloidúcim možnost  "zábavy" a raz ponúkli aj Mikeovi, aj ked som bola vedla neho (odmietol, hehe). no a na rohu tej uličky bolo vazenie (to asi aby hned mohli uspokojit svoje fyzické potreby, ked vyjdu z basy :P )



a ulička, ktorá ju križovala, mala celkom zaujímavý názov....



oproti pamatník 2. svetovej vojne



potom sme sa vybrali k prístavu.



a išli do budovy, ktorá sa volala World Trade Center :)

výhlad (na všetky strany)











odtial som videla (bol aj popis toho čo vidíme), že tam je socha Columba (či Columbusa, zas som si nie istá tým sklonovaním), tak sme k nej išli




no a potom sa Vieročka rozhodla íst do pevnosti Fort McHenry. to som si už doma pozerala na nete, a celkom sa mi to lúbilo. bolo to v Baltimore. pre komplikácie s klúčami musel ist Mike domov, čakat Magdalénu, jej klúče boli totiž dočasne pridelené mne (aj ked som jej vravela že zbytočne). Tak Vieročka, reku, že sama tam ide. Spýtali sme sa vo visitor centre, dokedy je to otvorené, ako sa tam dostanem pešo a tak. povedali, že je to otvorené do 7,45 pm ale že to je tak hodinka pešo (boli asi 4 pm) neva, šak to zvládnem. tak som sa tam vybrala.

cestou som videla pekné domčeky, v príjemných uličkách
 


pekný kostolík



a pekné autíčko



Dorazila som, brána zatvorená, nevedela som čo sa deje. pristavil sa ujo na aute, a hovorí mi, že dnes kedže je po Labour Day, je otvorené iba do 5 pm. bolo asi pat minút po. ujo odišiel, druhému auto som vysvetlovala ja..... tak vidím bus. stojí. bežím tam, otvorila mi teta šoférka, a potvrdila že ide do mesta. lístok 1,60. dám dolárovku, v pohode, hádžem mince, a nechce vziat, nič z toho čo som mala. tak mi teta povedala, že to tak bude ok, nech si sadnem. :) tak som cestovala za dolár. ludia pristupovali, a všetci boli čierny, bola som v menšine, ale až tak, že som sa cítila divne.....

prišla som spat k prístavu, a hral tam ujo na gitare a spieval. dobre spieval.



ludia tam sedeli a počúvali. hlavne študenti. tak som si tiež sadla a počúvala. a užívala si to, že si v klude možem sadnút a počúvat a nikam sa neponáhlam.... to tu také nie je, aj ked ktosi hrá na ulici, ešte snad nikdy som nevidela, že by sa ludia pristavili a len tak počúvali......



O Philladelphii

O New Yorku