Nepoddajné hviezdy,
čo nútia myslieť ma.
V mysli ma vyniesli
niekam do neznáma.
Za nimi plávam,
sladkým snom do rána.
Tmavej noci sa oddávam,
ráno čaká ma tá rana.
Monokle pod okáľmi
prezradia vždy pravdu inú.
Že tam medzi vôkaňmi,
slová mi zas kruto hynú.
Že medzi strofami
slová sa strácajú.
S každou ďalšou: Vráť sa mi!
O pomoc ma žiadajú.
Ťažko, ó, ťažko sa
derú z pera mi.
Stále mračím sa,
hmkám si perami.
Niet úniku,
zavreli nám banku!
Nezájdem do butiku!
Bez nich nemám sánku!
Bez nich nemám sánku!
Odpusťte mi...
Belo P. Kolenský
Komentáre