Nórska blackmetalová mafia sa nezastavila ani pred vypaľovaním kostolov

Black metal – satanizmus alebo umenie?

Už je to dávno, čo hudobný štýl zvaný black metal ležal nepovšimnutý kdesi na dne undergroundovej kultúry. Deväťdesiate roky priniesli ďalekosiahly módny príliv blackmetalovej hudby a životného štýlu na celý európsky kontinent a ten neutíchol dodnes.

Nórski šíritelia satanizmu

Keď začiatkom osemdesiatych rokov britská kapela s názvom Venom ohlásila vznik nového metalového prúdu, málokto vtedy tušil, aké nebezpečné hnutie sa z black metalu vyvinie. Tento hudobný štýl si veľmi rýchlo získal náruživých priaznivcov v odľahlom Nórsku, ktoré sa neskôr vyčíňaním tamojších uctievačov diabolskej hudby smutne preslávilo.

V roku 1984 vzniká v nórskom hlavnom meste Oslo hudobné zoskupenie nesúce názov Mayhem. Jeho členovia netajene inklinovali k okultizmu, propagovali satanizmus a hlásali nekompromisné šírenie zla. Táto kapela hrala nesmierne surovú a brutálnu hudbu, pýšiac sa slabými hráčskymi výkonmi a absolútne amatérskym zvukom. Mayhem však nemusel ťažiť z hudby, jeho členovia ho preslávili mimo umeleckej sféry.

Blackmetalová mafia a vypaľovanie kostolov

Gitarista Mayhemu Euronymous si začiatkom roku 1990 otvoril v Oslo predajňu, ktorú časom pretvoril na sídlo smutne preslávenej organizácie menom Inner Circle, tzv. blackmetalovej mafie. Členovia Inner Circle sa najprv uspokojovali iba usporadúvaním čiernych omší a satanských rituálov. Zároveň oplakávali staré pohanské časy, snažili sa oživiť vieru starých Vikingov, oprášiť ich bohov, najmä Odina, a pohanské tradície. Vyvrcholením ich duchovných aktivít bola myšlienka, že pokiaľ prví šíritelia kresťanstva v Nórsku mohli ničiť sochy ich pradávnych božstiev a popravovať pohanov, majú na násilie právo i oni. Agresia na seba nenechala dlho čakať. Ako prvé padli za obeť ich útokom najcennejšie kultúrne pamiatky Nórska – starodávne drevené kostolíky. Blackmetalová mafia organizovala pustošenie kostolov a cintorínov, ich pálenie a nivočenie. Svoju zúrivosť obrátili i voči kapelám, ktoré napriek tomu, že hrali metal, odmietli sa podieľať na ich agresívnej činnosti. Britská kapela Paradise Lost takto na svojom turné po Škandinávii prišla o autobus, ktorý príslušníci Inner Circle prevrátili a vypálili.

Filozofia blackmetalovej mafie bola jednoduchá. Zlo, agresia, brutalita. Učenie šéfa oficiálnej Satanovej cirkvi A. S. La Veya, sídliacej v San Francisku, ktoré kladie dôraz na ničím neobmedzovaný hedonizmus a egoizmus, odmietli ako falošné. „Je to len nezmyselné a riedke filozofovanie malicherného starca. Neukazuje, aký je Satan zlý a naopak lživo tvrdí, že zlý bol vždy Boh,“ vyjadril sa Euronymous na adresu La Veyovej Satanskej biblie.

A na rad prišlo zabíjanie...

Postupom času sa blackmetalová mafia rozrastala. Jej rady sa rozšírili o ďalšie obludné zjavy, medzi ktorými svojou činnosťou vynikli predovšetkým Varg Vikernes a B. G. Eithun, známi pod pseudonymami Knieža Grishnackh a Faust. Vikernes sa čoskoro dostal na titulné stránky nórskych časopisov ako náruživý podpaľač kostolov. Polícia ho onedlho zaistila, ale počas súdneho prejednávania sa tento mladý Nór vydal na cestu z Bergenu do Osla, kde dvadsiatimi troma ranami dýkou usmrtil už spomínaného vodcu Inner Circle Euronymousa. Povráva sa, že motívom vraždy mohli byť aj ideologické nezhody medzi radikálnym nacionalistom Vikernesom a údajným (vskutku veľmi svojráznym) komunistom Euronymousom. Nech je to akokoľvek, Vikernes bol za svoj čin potrestaný dvadsaťjeden rokmi odňatia slobody.

Faustovo počínanie nebolo o nič menej brutálne. Tento mladý metalista pri prechádzke parkom narazil na neznámeho muža, ktorý sa ho spýtal, či by sa s ním nešiel pobaviť do blízkeho lesíka. Návrh homosexuála Fausta natoľko rozzúril, že sa ho rozhodol pripraviť o život. Nasledoval ho do lesa, kde ho neľútostne prebodol nožom priamo do srdca. Za svoj skutok dostal trest štrnásť rokov odňatia slobody.

Black metal opäť umením

Euronymousovou smrťou a Vikernesovým uväznením zmizli dve najvýznamnejšie postavy nórskej blackmetalovej mafie zo scény. Čoskoro sa rozpadla i celá Inner Circle a v Nórsku sa opäť rozsvietilo svetlo pre black metal v jeho pravej podobe – v podobe hudby. Vplyv nórskeho satanizmu sa však rozniesol po celej Európe a i keď neviedol k natoľko radikálnej aktivite mladých blackmetalistov ako v Nórsku, kde-tu bolo počuť o obetovaní sa mladých ľudí Satanovi, pustošení cintorínov a pod.

Koncertné vystúpenia blackmetalových hudobných interpretov sprevádzali (a dodnes často sprevádzajú) veľké undergroundové show zahrňujúce chrlenie ohňa, strašidelne pomaľované tváre hudobníkov atď. Na chrlenie ohňa neslávne doplatil i spevák jedného zo slovenských blackmetalových zoskupení, keď mu počas koncertného predstavenia vo Vrútkach roku 1999 spolovice zhorela tvár a takmer nechtiac podpálil koncertnú halu. Napokon však predsa len v celej Európe zvíťazila na pôde black metalu hudba. Do ortodoxnej metalovej surovej a rýchlej muziky niektoré kapely vniesli prvky mystiky a klasickej hudby. Gitary boli čoskoro obohatené symfonickým zvukom syntetizátorov, nezriedka i folklórnymi ľudovými nástrojmi. Zúrivý škrek a chrapot bol doplnený melodickými ženskými vokálmi.

I bezbrehý satanizmus bol v textoch nahradený inými vplyvmi, ako miestnou mytológiou, folklórom, inteligentnou kritikou kresťanstva, pohanskými motívmi, príbehmi o upíroch a krvi. Britská kapela Cradle of Filth svoje texty venovala príbehom grófky Báthoryovej, krvilačnej Čachtickej pani. Rakúsky Summoning našiel inšpiráciu pre svoje texty v Tolkienovom Pánovi prsteňov. Slovenský Ethereal Pandemonium čerpá svoje námety v ľudovej kultúre, v myšlienkach panslavizmu, ako i vo filozofii Nietzscheho, ale i Marxa. Nakoniec, aj neblaho preslávený nórsky Mayhem, už bez svojho zosnulého frontmana Euronymousa, upustil od svojho zúrivého a nekompromisného satanizmu a venuje sa viac pohanským motívom.