Čumím. Zízam. Slintám a zároveň dúfam , že . . . . Som asi v riti. Vnímam tvoje prsty, dlane a prsty. Cítim ako sa ma dotýkajú. Cítim jasné znamenia. Vidím úsmevy. Vidím pohľady. Vidím bozky vo vzduchu. Trpím náznaky. a... A vlastne neviem na čo to píšem. Veď mám Jeho. Veď večer chýbam Jemu. Veď On mi posiela každé ráno krásne maily, aby som prežila do večera bez Jeho. S ním sa v sobotu ráno hádam, kto spraví raňajky. Jeho chcem volať Otec mojich detí. Jemu chcem povedať áno. Len Jemu chcem sľúbiť večnosť. Len s Ním ju chcem prežiť. Tak prečo mám takú šialenú chuť? Chuť na druhého? Chuť podviesť. Chuť nechaj podviesť jeho. Chuť podviesť svoju kamarátku. Chuť zhodiť tie zábrany. Chuť prestať brať ohľady. Chuť ukázať ti niečo, čo si ešte nezažiť. Chuť cítiť ťa, tak reálne ako to len ide. Chuť hladiť ťa inde ako potajme na kolene. Chuť nehovoriť ti zlato len keď sa opijeme. Chuť prestať predstierať. Chuť vykričať všetko do sveta, chytiť ťa za ruku. Mám chuť vyškriabať oči tvojej žene. Mám chuť povedať jej, že jej obavy sú na mieste. Mám chuť povedať jej, že.... Mám chuť zabiť sa. Mám chuť zmazať polovicu z vecí a hlavne teba, nechať si Jeho, lebo Jeho ľúbim. Áno, ľúbim ho. Nie teba. Nie tvoje reči, ústa, oči, vlasy, ruky, ach tie ruky......... Zmätok. Absolútny, totálny zmätok. V duši. V rukách mi to vibruje, keď náhodou prechádzaš okolo. Chcem ťa chytiť, bezstarostne pobozkať, pohladiť ti vlasy a povedať, že som lepšia. Zabiť ma. Veď to ide tak ľahko.