V posledných týždňoch som sa docela zažrala do stále pomerne kontroverznej témy s názvom veganstvo. Asi každý vie, že ide o životný štýl založený na tom, že zvieratá sú minimálne emocionálne na úrovni človeka a preto by sme ich nemali vyžívať ao potravu, materiál ani na vedecké účely.

Okrem etickej dilemy sa často objavujú aj dohady, že veganská strava, by mohla byť výrazne zdravšia ako konvenčná. Samozrejme si musí človek dávať pozor na to, aby naozaj prijímal všetky živiny. Je veľmi naivné sa spoliehať na to, že skrátka nahradením živočíšnych produktov za veganské alternatívy.

Na druhú stranu si ale treba uvedomiť, že vegetariánmi sa omnoho častejšie stávajú ľudia, ktorí sa zaujímajú o to, čo jedia. Ten, komu je to jedno, skrátka vojde do obchodu, nakúpi podľa reklami a ceny a potom je samozrejem minimálna šanca, že náhodou kúpil to, čo jeho telo potrebuje. Protiargumentom teda je, že existujú ľudia, ktorý jedia aj živočíšne produkty a napriek tomu sú porovnateľne zdravý, ako vyvážene sa stravujúci vegan.

Na chvíľku by som sa ešte zastavím pri článku, ktorý si môžte prečítať na http://healthfoodlover.com/hfl/2012/01/animalbased-nutrition-animal-products-beneficial-crucial-health/ (neskôr ho preložím, ale originál je vždy lepší). V kocke by som spomenula napríklad B12, na ktorej sa odborníci konečne zhodli. Neexistuje spoľahlivý vegánsky zdroj toho vitamínu a preto je nutné ho suplementovať. Vegani to však typicky považujú za nutnú daň, ktorá je minimálna v porovnaní s údajnými zdravotnými benefitmi raslinnej stravy.

Okrem toho aj ostatné vitamíny skupiny B a železo, sú rádovo lepšie vstrebateľné zo živočíšnych zdrojov. Vstrebateľnosť napríklad železa sa ale podľa vegansky orientovaných štúdií výrazne zlepší vyšším príjmom vitamínu C, ktorý je prirodzeným dôsledkom konzumáciou rastlinnej stravy. Podobným prípadom je aj zinok.

Samostatnou kapitolou je cholesterol a nasýtené tuky, ktoré boli dlho považované za škodlivé. V rastlinnej strave sa nenachádzajú. Telo si väčšinu z nich vie vyrobiť, ale spotrebúva na to iné dôležité látky ako bielkoviny a spomínané vitamíny skupiny B. Štúdie o veganskej strave tot ale nepopierajú, naopak argumentujú, že donútením tela, aby si niektoré prvky vytvorilo samo, nám nijako neškodí ale naopak prospieva.

Ďalším argumentom býva ekologický dopad veľkochovov na životné prostredie. Podľa niektorých zdrojov, tvoria skleníkové plyny pochádzajúce zo živočíšnej výroby väčšiu časť ako všetky dopravné prostriedky dohromady.  Zároveň najväčšia časť produktov rastlinnej výroby padá na potravu vo veľkochovoch. Často ide o kŕmnu sóju dovážanú z afriky, čo nielenže zvyšuje neekologickosť veľkochovou, ale aj uberá priestor pre malé políčka domorodcov, ktorý potom hladujú. (To posledné mám overené z českého National Geographic z júla 2014, článok Příští obilnice.)

Asi viete predstaviť žiadaný efekt. Ľudia postupne znížia konzumáciu mäsa, veľkochovy skrachujú, plantážnici sa stiahnu z afrických políčok a domorodci si budú mať opäť kde pestovať potravu. Hladina skleníkových plynov sa zníži na polovinu a vyriešime svetový hlad. V poslednom bode ale narážame na problém. Akú máme istotu, že sa veľké spoločnosti nepreorientujú napríklad na repku olejku alebo iné plodiny, ktoré sa využívajú napríklad na výrobu bionafty? Nehovoriac o tom, že v tomto reťazci ku krvavému steaku pracuje pomerne veľa ľudí, ktorý by sa museli preorientovať na inú prácu, čo nikdy nie je ihneď.

Vráťme sa ešte na chvíľu k etickému aspektu veganstva. Faktom je, že veľkochovy nie sú zrovna humánnym spôsobom, ako chovať zvieratá. Bližšie informácie nájdete na väčšine vegánskych stránok, alebo stránkach so zameraním na práva zvierat. Zároveň sa domáce zvieratá dožívajú len zlomku zo svojej možnej dĺžky života, napríklad kravy maximállne švrtiny, býčci asi desatiny. Otázka, či zvieratá pri tomot životnom štýle trpia môže niekomu prísť smiešna, ale pre vegetariánov býva hlavným argumentom, prečo zvieratá nejesť.

Možno Vás napadne, a čo rastliny? Aj rastliny cítia bolesť, alebo ju minimálne vnímajú.  Veľa ľudí to netuší, ale rastlina je častokrát omnoho viac ovplyvnená starostlivosťou, akú do nej vkladáte. Nemám na mysli ako ju hnojíte a podobne, rastlina poďla niektorých záhradkárov vníma aj emocionálnu stránku starostlivosti.

Všeobecne existujú štúdie preukazujúce, že rastliny vnímajú zvuk chrúpania húseníc, bolesť a dokážu pomocou koreňových systémov komunikovať s ostatnými rastlinami v okolí aj niekoľkých kilometrov, smaozrejme za asistencie ostatných rastlín a podhubia v pôde. Na základe týchto výskumov sa dá predpokladať, že rastliny vnímajú to, že ich jeme podobne intenzívne ako zvieratá a napríklad pri bylinkách, ktoré prakticky ukusujeme, ešte viac.

Ostáva teda otázka: Je veganstvo naozaj zlaý grál, ktorý vyrieši všetky problémy sveta, alebo len zásterka pre výmysel  západnej spoločnosti? Existuje aspoň jediná výhoda veganstva či vegetariánstva, ktorá by mohla presvedčiť konzumentvo mäsa, aby sa ho vzdali?

Za mňa je odpoveď pomerne jednoduchá. Vegani sú veganmi, pretože skrátka chcú.

A čo vy? napadajú vás nejaké ďalšie dôvody, prečo nejsť mäso, alebo prečo sa ho naopak nikdy nevzdať? Aká je vaša voľba a prečo?