„Ked nemozes znasilneniu zabranit tak sa uvolni a co najlepsie si ho vychutnaj.“ Konfucius (zaujimavy nazor) To je sms od mojej priateľky, ktorú som pred chvíľou dostal. Teda nie tú priateľku, ale tú sms... Ja som jej na to odpísal niečo celkom v duchu mojej povahy: „Mozno mi neuveris, ale k tomu istemu citatu som prisiel sam od seba cca pred 2 rokmi. Zaujimave.“ ... Inak, ešte k tomu znásilňovaniu. Fakt to neuznávam, nech je chlap nadržaný akokoľvek (alebo žena). Je to obrovské potláčanie ľudskej slobody, čo je síce zakotvené (snáď) v každej ústave štátov. Ale čo je vlastne ústava? Kus papiera, na ktorom sú „základné pravidlá“ sformulované pár ľuďmi, ktorí si o sebe mysleli, že majú na to aby tieto pravidlá dali dokopy. A teraz sa podľa toho riadi veľká skupina ľudí – konkrétne celý jeden národ ... Inak, ak niekto očakáva podobné príbehy ako v Polnočnom denníku, smola. Zlý autor ... Proste sa mi podobné situácie nestávajú tak často aby som o tom furt písal ... :-D ... Už pomaly odbíja polnočný zvon u nás na sídlisku a hlási mi, ako inak, nový deň :-D. Všetky slušné deti už dávno spia, čiže ja sa ešte len rozbieham lebo som dnes vypil 2 kávy a ešte majú určitý účinok (normálne na to aby som bol do 2 v noci hore nepotrebujem kofeín) ... Ale to bude dnes tým, že je Nový rok. Išiel som spať okolo 3 nadránom. Hneď zrána začali na mňa všetci rodinní príslušníci vrieskať, vrátane dvoch budíkov, že mám ísť do kostola. Keďže som mal problém sa vôbec prebrať a nieto ešte sa obliecť a dostať z domu tak som rezignoval a spal ďalej. Behom 3 sekúnd od toho ako som sa otočil chrbtom ku všetkým som zacítil na zátylku čokoládu Aero, ktorú po mne hodila v záchvate súrodeneckej lásky moja sestra a prekvapivo sa trafila. Reflexívne som ju odhodil naspäť a odvtedy som ju už nevidel. Teda tú čokoládu, nie sestru ... Mám jeden problém (no, keby len jeden tak som šťastný...) – často ľudia okolo mňa nevedia čo myslím vážne a čo nie. Kedy si robím srandu atď. Napr. keď poviem nejaký vtip v spoločnosti kamarátov, kamarátok alebo podobne tak sa na mňa všetci pozerajú, že čo sa mi stalo, že som tresol takú hovadinu. Nechápu, že to bol vtip. A potom nechápu ani mňa. Myslia si asi, že mi preskakuje, že som rozpolená osobnosť atď. To akože v tom horšom prípade. Sú aj výnimky... málokedy ... Ale nebudem si z toho robiť predsa ťažkú hlavu, nie?  Veľa ľudí bolo nepochopených a „svet sa točí ďalej“ ...