Ak to mám brať doslova, tak demokracia je len demos kratos, čiže vláda ľudu. Nič viac, nič menej. A je namieste si položiť otázku, či krajiny, ktoré o sebe tak strašne tvrdia, že sú demokratické, skutočne demokratické sú.

Podieľame sa na rozhodnutiach? Schvaľujeme si zákony? Máme možnosť predkladať návrhy? Nie? Tak ako je to s tou demokraciou? Demokracia v doslovnom ponímaní je vo väčšine prípadov nerealistický systém, pretože predpokladá účasť každého jednotlivca v rozhodovaní o chode spoločnosti. Fungovať teda môže len pri menších spoločenstvách, kde je možné tento stav reálne dosiahnuť.

Za demokratické pokladáme skôr štáty, kde funguje systém takzvanej zastupiteľskej demokracie. Keďže všetci ľudia sa zúčastňovať na vláde nemôžu (je ich totiž strašne veľa), volia si vo voľbách svojich zástupcov, ktorý budú rozhodovať o veciach spoločenských za nich.

Na základe čoho sú však títo zástupcovia volený? Posledne sme tu mali komunálne voľby. Povedal som si, že to vezmem zodpovedne a tak som začal zháňať nejaké to info o kandidátoch. Čo už dokázali. Aké sú ich názory. Čo považujú za prioritné problémy mesta a ako ich mienia riešiť. Aké nepríjemné dôsledky týchto riešení môžu nastať... A čo som našiel? Prakticky nič. Zato sa na mňa usmievali z takmer každého billboardu, na ktorom boli len kratučké trapné heslá typu: "Poznám problémy tohto mesta", "MHD zadarmo", "Viac zelene" a podobne.

Politici nás nabádajú, aby sme zodpovedne pristupovali k voľbám a šli v onen deň odovzdať niekomu z nich náš drahocenný hlas. A ja sa pýtam: je vôbec možné sa na základe týchto lacných reklamných výkrikov zodpovedne rozhodnúť? Pripadá mi to, že voľby sú týmto degradované na súťaž typu: volíme miss sympatia. Kto lepšie vypadá v médiách, kto zanietenejšie vykríkne: Chcem svetový mier!!! (bez toho aby povedal, ako to chce dosiahnuť), tomu dáme svoj hlas.

S politikou na úrovni štátu je to predsalen lepšie, tu je cítiť i záujem médií, takže si nejaký ten obrázok môžeme vytvoriť na základe televízneho spravodajstva, alebo diskusných relácií. Avšak i tu lacné reklamné výkriky bez hlbšieho zmyslu urobia svoje. Nehovoriac o sympatiách majiteľa média k nejakej politickej strane.

Na druhej strane je chyba aj v nás, voličoch. Jednak máme tendenciu politikom kopec vecí zhltnúť aj s navijakom, a jednak... priznajme si to, láka nás vidina čo najlepšieho života za čo najmenšiu cenu. Keď nám proste niekto niečo sľúbi akože zadarmo, tak sme ako stádo.

Predstavme si dve politické strany:

Prvá strana má asi takúto kampaň: Mnohý ľudia musia dennodenne dochádzať do práce a mnoho nezamestnaných odrádza len to, že za prácu by museli dochádzať. Cestovanie hromadnými prostriedkami nie je dôstojné. Vozidlá sú špinavé, preplnené a zdevastované vandalmi, nehovoriac o meškaní vlakov atď. Sľubujeme, že keď vyhráme voľby, tak každý občan v produktívnom veku bude mať nárok na auto... a povedzme, žeby mali aj reálne riešenie ako to dosiahnuť.
Kampaň Druhej strany je postavená inak: Klimatické zmeny už nie je možné prehliadnuť. Sme síce malá krajina, ale ak dáme ten správny príklad, možno sa pridajú i ostatné. Pokúsime sa dostať viac ľudí do autobusov a vlakov, pokúsime sa obmedziť výrobu znečisťujúcu ovzdušie. Áno, budú taký, ktorý na to doplatia avšak ak s tým razantne niečo nezačneme robiť, tak v budúcnosti budeme čeliť oveľa väčším problémom.

Ktorá strana vyhrá? Samozrejme tá prvá. Bohužiaľ sa však vo svojej kampani zabudla zmieniť o upchatých cestách, drahých pohonných hmotách, prudko zníženej kvalite ovzdušia a s tým súvisiacim aj zdravotným stavom spoločnosti. Hlavne, že každý bude mať auto. To sme predsa chceli, nie?

Ďalším problémom sú vplyvné finančné skupiny. Tie treba hľadať za financovaním najväčších politických strán. Vlastne sa tým poisťujú proti navrhovaným zákonom, ktoré by mohli ohroziť ich zisky. Prípadne tak majú páky na také návrhy zákonov, ktoré by im priniesli tých ziskov viac. Ale ide im o záujmy občanov? Možno je to trošička za vlasy pritiahnutá myšlienka, ale treba uznať, má to určitú logiku.

Tak ako je to s tou zastupiteľskou demokraciou? Volíme si zástupcov reprezentujúcich naše záujmy, alebo sú to záujmy niekoho iného? Pokiaľ odpoveď na túto otázku ostane nezodpovedaná, odmietam ísť kohokoľvek voliť. Však načo?