Predhadzuješ fakty,
telefónne čísla.
Nepýtam sa,
kam si išla,
skapem,
aj tie tvoje takty...
Nechcem neveriť,
privádzaš ma do
zúfalstva.
Nechcel som overiť,
nechcel vedieť,
s kým zvykneš
pri obede sedieť...
Slzy nezmočia
moje oči.
No trápenie ma
rozorve!
Naše srdcia otročia,
keď sedia spolu na dvore
u tej, čo má zaviazané
oči.
Prosím, mlč už!
Nehovor nič.
Nepoznám ťa,
nie som tvoj muž!
Nechcem trable,
dlhé noci...
Zdvihni oči k pravde!
Strašné, keď ma odhadzuješ,
ako použitý rúž...
Belo P. Kolenský
Komentáre
ajaaaj
možno