Kepeňová sa predstavila v piatom finále s pesničkou kapely Police Every breath you take. Od poroty však za ňu zinkasovala poriadnu kritiku. "Chýba tomu niečo. Ty sa na pódiu len hráš na speváčku," tvrdil Paľo Habera. Podobný názor mala aj jeho kolegyňa Jana Hubinská. "Keď to na nich tak pôsobí, mrzí ma to. Možno to nepôsobí týmto spôsobom len na Paľa Haberu, ale aj na iných ľudí. Ja sa však na nič nehrám. Brala som to celé zodpovedne," uviedla čerstvá ex-súťažiaca zo Superstar. Sama Petra pritom priznáva, že práve v rockovom kole sa cítila na vypadnutie tak, ako nikdy predtým. "V tento večer som mala najsilnejší pocit, že práve dnes súťaž opustím. Ani nie tak kvôli výkonu. Hovoril mi to akýsi vnútorný hlas," prezradila Petra, ktorá súhlasí s tým, že na pódiu ju často premôže tréma. "Súhlasím s Janou Hubinskou, že je na mne vidieť určitú neuvoľnenosť. Mám vtedy smutné oči, aj keď sa smejem," vysvetlila Petra, ktorá bola pred vystúpením spokojná, ale po ňom ju začali zožierať pochybnosti. Momentálne sa však už teší na prípravu albumu. "Mojím snom bolo dostať sa čo najďalej, v kútiku duše som túžila po rockovom kole. Dostala som sa až sem a aj keď nepôjdem ďalej, nevadí. Teraz sa skúsim sústrediť na album a prípravu pesničiek. Budem robiť hudbu a makať na sebe," prezradila Petra. Napriek sympatiám však treba podotknúť - konečne po štyroch kolách vypadol niekto, kto naozaj podal slabý spevácky výkon. V porovnaní so svojimi kolegami sa totiž pesnička Petre Kepeňovej veľmi nevydarila. Vážnymi konkurentami v "rockových prešľapoch" jej však boli aj mužskí kolegovia - Martin Krausz a Peter Bažík. Bažík, ktorý rockové kolo otvoril pesničkou od kapely Gladiator, spieval falošne. V televízii síce jeho podanie skladby nevyznelo veľmi príjemne, v rámci atmosféry, ktorá panovala v Inchebe, však uspel vcelku dobre. Ku cti mu slúži aj fakt, že vystúpenie zvládol z posledných síl. Po pesničke v zákulisí skolaboval a privolaná záchranná služba mu musela dať infúziu. Podobne ako Peter (v rámci výkonu) obstál Martin Krausz. Ten síce spieval čistejšie než Bažík aj Kepeňová dohromady, napriek tomu jeho spevu chýbala "šťava" a energia. Pesnička Fly away od Lennyho Kravitza však nakoniec opäť stačila na to, aby Krausz postúpil do ďalšieho kola. (Keď už sa tam dostal, odporučil by som mu, aby konečne zvážil prínos žuvačky v ústach a tiež to, čo povie v rámci dokrútok - tá posledná o potrebe spievať konečne vlastné pesničky vyznela trochu "do prázdna".) V porovnaní so spomínanou trojicou sa odčlenila dvojica - Bundová a Cmorík. Obaja súťažiaci v piatom finále zaujali divákov. Bolo to cítiť v Inchebe, ale aj pri televíznych obrazovkách. Peter Cmorik sa síce prvýkrát dočkal kritiky z úst Paľa Haberu ("Prvú polovicu pesničky si sa len hľadal..."), ale jeho Summer of ´69 patrilo ku klasicky dobrým vystúpeniam. Doteraz svoj vrcholný výkon však podala Mária Bundová, ktorej možno pomohol aj fakt, že si nevybrala typickú rockovú "vypaľovačku". Bluesové Still got the blues for you od Garyho Moora jej absolútne sadlo a Mária sa so skladbou konečne aj pohrala. K dokonalosti však opäť chýbalo, aby si aj v inštrumentálnych pasážach skladby trošku zaimprovizovala. Barbora Balúchová spievala hit Alanis Morissette Ironic. Hoci ju Paľo Habera pochválil, upozornil pri nej na jeden dôležitý fakt, ktorý by si mali porotcovia brať do úst oveľa častejšie - zlá angličtina. Ak si uvedomíte, že anglický jazyk sa v rámci povinnej školskej výučby študuje zhruba od deviatich rokov, tak výsledok je nanajvýš katastrofálny. Balúchová podobne ako Krausz splietali dve na tri a ich texty piesní by určite "zaujali" aj pôvodných interpretov. Posledným v poradí bol Ivan Štroffek, ktorý si zaumienil, že predvedie pesničku od kapely Aerosmith. Hitovka Livin´on the Edge nevypálila tak šťastne, ako si Ivan predsavzal. Treba však rozlíšiť dve polohy. V bratislavskej Inchebe pri burácajúcom publiku znela výborne, na televíznych obrazovkách rozpačito a veľmi teatrálne. Pri skladbách tohto typu neodmysliteľne chýbajú "backing vocals" a človek sa začne zamýšľať, prečo si ich konkrétny spevák vlastne vybral. Ivan to pravdepodobne vie a asi to vedeli aj diváci, ktorí ho posunuli ďalej - hoci jeho rockový výkon patril k doteraz tým spevácky najhorším, aké v súťaži ukázal. Čo sa však mimoriadne v tomto kole vydarilo a treba pochváliť (konečne!), je výzor finalistov a moderátorov. Rockové kolo poskytuje širokú paletu možností, ako využiť nápady a štylizáciu v prospech účinkujúcich. Stylistke Sandre Žigovej to tentoraz naozaj vyšlo. Superstar totiž podľa mňa nie je len o speve, ale aj výzore, zábave a tiež tak trochu paródii a strieľaní si zo samého seba - a toto všetko bolo v piatom kole zvládnuté. Mimoriadne dobre (Balúchová skôr tematicky ako esteticky, ale aj to poteší) vyzerali všetky tri speváčky. Najväčšia pochvala patrí Petre Kepeňovej, ktorá sa piatym kolom vlastne "zrehabilitovala" za minulé módne trapasy. Vynikajúco obliekli aj Máriu Bundovú, ktorej nový styling ubral dobrých pár kíl. Chlapčenská časť osadenstva síce nehýrila nápadmi (azda s výnimkou Ivana Štroffeka alias východonemeckého Draculu), ale v podstate veľmi príjemne ladila s rockovým charakterom večera. Absolútnou čerešničkou na torte však bola dvojica moderátorov. Priznám sa, že po minulom roku (v kole rocku) som už nečakal, že by ma niečím prekvapili. Opak bol pravdou. Adela s obrovským príčeskom aj Pyco s červeným "čírom" vyzerali vynikajúco (v rámci témy aj v rámci módneho úletu). Chvalabohu, že sa nemusím(e) každý týždeň dívať na moderátorku v dlhých večerných šatách a suchopárneho pána so slušivým nagélovaným účesom, akých má napríklad nemecká odnož SuperStar. Skvelým detailom piateho finále boli aj motorky, na ktorých sa súťažiaci s nimi rozprávali, či scénky so "stage-divingom", ktoré si obaja moderátori pripravili. Ostáva len dúfať, že aj na taký "prozaický" finálový večer, akým určite budú nasledujúce Duetá, si pripraví Adela s Pycom niečo fakt "kúúúlové". Ja sa už teším...