Čo by sme mali vedieť o Európe??? alebo aspoň to najzákladnejšie z Geografie.... No z Geografie Vám tu moc nenapíšem lebo sme preberali Európu minulý rok...no budem sa snažiť priblížiť Vám Eurúopu aspoň s pohľadu siedmaka. Tak sa dajme do toho! EURÓPA (GEOGRAFICKÉ INFORMÁCIE): Rozloha : 10,5 mil.km2 (druhý najmenší kontinent na svete) Počet obyvateľov : 694 miliónov Polostrovy : Škandinávsky, Pyrenejský, Apeninský, Balkánsky Ostrovy : SZ- Veľká Británia, Írsko, Island S – Svalbarr (Špicbergy), Kolgujev, Nová Zem J – Sicília, Sardínia, Korzika, Baláry, Kréta, Cyprus Najsevernejšie miesto : mys Nordkinn (Nórsko) Najjužnejšie miesto : mys Punta Marroque (Španielsko) Najzápadnejšie miesto : mys Coba (Portugalsko) Najvýchodnejšie miesto : úpätie Uralu Európa sa nachádza v miernom pásme severnej pologule. Tvorí západnú časť kontinentu Euroázie (najrozsiahlejšia súvislá pevnina na Zemi, tvorí viac ako tretinu celej súše, vyše 54 mil.km2), no ale označujeme ju však za samostatný svetadiel, pre jej svojrázne prírodné podmienky a najmä pre osobitný historický, kultúrny a hospodársky vývoj o ktorom sa "možno" bude písať.Suchozemskú hranicu medzi Európou a Áziou tvorí pohorie Ural, rieka Emba, severné brehy Kaspického mora, Kumsko-Manyčská zníženina, Azorské more, Čierne more Kerčský prieliv, Čierne more, úžiny Bospor a Dardanely, Egejské a Stredozemné more. Ppobrežie je veľmi členité, najčlenitejšie v západnej a južnej časti Európy. --Povrch-- Formovanie jej povrchu ovplyvnil ľadovec, ktorý vo štvrtohorách pokrýval veľkú časť tohoto územia. Jeho stred sa nachádza v Škandinávii. Výsledkom jeho činnosti sú početné jazerá vo Fínsku, Rusku,Poľsku a Nemecku. Severná a východná časť týchto nížin tvoria geologicky najstaršiu časť Európy. Zo všetkých pevnín má najnižšiu priemernú výšku – 340 m.n.m. Nížiny (do 200 m.n.m) tvoria až 57% plochy. Najrozsiahlejšia je Východoeuropská nížina (západne od Uralu, zaberá takmer celú európsku časť Ruska,pobaltské štáty, Bielorusko, časť Ukrajiny). Najnižšie miesto je preliačina v Kaspickom mori. Najvyššie hory v Európe sú Alpy, s najvyšším vrchom – Mont Blank (4807 m.n.m), Pyreneje, Karpaty, Apeniny, Dináre, Škandinávske vrchy. Doteraz činné sopky sa vyskytujú v Taliansku a najviac ich je na ostrove Island. --Podnebie-- Na podnebie v Európe vplýva viac činiteľov : poloha podľa zemepisnej šírky, vzdialenosť od oceána, teplý Severoatlantický oceánsky prúd, prevládajúce západné vetry, rozloženie horských pásem a ich smer voči prevládajúcim vetrom a nadmorská výška. V závislosti od zemepisnej šírky rozlišujeme: • Studené podnebné pásmo – najsevernejšie časti európskej pevniny a arktické ostrovy, dlhé mrazivé zimy, krátke studené letá, málo zrážok (len v podobe snehu) • Subtropické podnebné pásmo- oblasti na juhu pri Stredozemnom mori, teplé a suché letá, daždivé zimy • Mierne pásmo – väčšina územia, veľký vplyv majú prevládajúce západné vetry a vzdialenosť od Atlantického oceána, podľa vzdialenosti rozlišujeme: - Oceánska oblasť – Britské ostrovy, západná Európa a západné pobrežie Škandinávskeho polostrova, dostatok zrážok po celý rok, mierne teploty v lete i zime - Prechodná oblasť – východná časť severnej, stredná, jihovýchodní a časť východnej Európy, prevládajúci vplyv oceánu, letá teplé s väčším množstvom zrážok, v zime klesajú teploty pod 0 stupňov - Pevninová oblasť – najvýchodnejšia Európa, letá teplé až horúce a suché, zimy mrazivé so snehovými zrážkami. Najsuchšia oblasť - nížina pri Kaspickom mori Na podnebie vplývajú hlavne islandská tlaková níž, azorská tlaková výš a teplý golfský prúd. --Vodstvo-- Európa má dobre vyvinutú riečnu sieť. 80% riek sa odvodňujú do Atlantiku 20% do Kaspického mora. Najdlhšie rieky: Volga (3531 km) – do Kaspického mora Dunaj (2850 km) - pramení vo Schwarzwalde, ústi do Čierneho mora Dneper, Donn, Rýn, Labe Na mnohých riekach sú vystavané priehrady a vodné elektrárne (napríklad na Dunaji, na Volge i menších riekach) Jazerá zaberajú 168 000 km2, väčšina ľadovcového pôvodu, najväčšie sú Ladošské, Onežské, Balaton, Bodamské. --Bioklimatické pásma-- Rozšírenie pôd, rastlinstva a živočíšstva sa vyznačuje pásmovitým usporiadaním. Šírkové pásma sú veľmi výrazné v rovinatých oblastiach, najmä na Východoeurópskej nížine. Ostrovy v Severnom ľadovom oceáne trvale zaľadnené, na nezaľadnených miestach porasty machov a lišajníkov. - Island, severné pobrežie Škandinávskeho polostrova a polostrova Kola, pobrežie Barentsovho mora – tundra – machy, lišajníky, trávy, južnejšie zakrpatené vŕby a brezy - Tajga – pásmo ihličnatých lesov – smreky, smrekovce, miestami jedle a brezy, na piesočnatých pôdach borovice - Južnejšie pásmo zmiešaných a listnatých lesov – ľudia pri osídľovaní vyrúbali a utvorili kultúrnu krajinu s poliami, lúkami, ovocnými sadmi, vinohradami a záhradami - lesostepné a stepné pásmo – juh Východoeurópskej nížiny, rozšírené černozeme - subtropické pásmo – pobrežie Stredozemného mora, vždyzelené suchomilné rastliny, rozličné druhy dubov, krovinaté porasty, viac obojživelníkov, plazov a hmyzu Vo vyšších pohoriach sa striedajú výškové stupne, najnižší tvoria listnaté a zmiešané lesy, vyšší ihličnaté, nad hornou hranicou je stupeň kosodreviny, ešte vyššie horské lúky a nad nimi mrazová púšť V smere od juhu na sever sa v pohoriach znižuje horná hranica lesa, aj hraníc jednotlivých výškových stupňov. Tak to by bolo. Toto sú tie Naj Geografické údaje, ktoré by mali žiaci siedmych ročníkov ZŠ vedieť... a to ešte nehovorím o učiteľoch :)).