Po zvrhnutí "Malého chlapca" nad centrum Hiroshimy zahynulo bezprostredne okolo 80 tis. ľudí a v prvom týždni hlavne na ťažké popáleniny a zranenenia asi taký istý počet. Zvláštna kapitola je choroba z ožiarenia, na ktorú dodnes zomrelo asi 120 tis. ľudí. Obete prvých týždňov a mesiacov zrejme prešli utrpením, ktoré si nikto nevie ani predstaviť.
Mnoho ľudí sa vždy pýtalo, či to bolo treba. Bolo. Keby som bol na mieste prezidenta Trumena (a vlastne každý zodpovedný politik na jeho mieste) dal by som rovnaký rozkaz aj ja.
V čom teda bol a je prínos použitia prvého jadrového útoku vo vojne?
1. Dosiahnutie víťazstva nad Japonskom
Tento dôvod sa najčastejšie uvádza v propagandistivkom ospravedlňovaní americkými historikmi. Zároveň sa najčastejšie spochybňuje "antiamerikanistickými", hlavne európskymi, intelektuálmi a historikmi.
Faktom ale je, že bola vojna, a to nie hocijaká - bola to totálna vojna. Dnes už málokto vie, čo to je totálna vojna. Ide o taký konflikt, v ktorom nie sú nasadené do operácií iba armády, ale aj civilné obyvateľstvo, celý priemysel, všetky zdroje štátu. Cieľom totálnej vojny teda je aj likvidovanie civilného obyvateľstva a jeho zdrojov, cieľom totálnej vojny je často kompletná likvidácia nepriateľa. Treba spomenúť, že tento cieľ si kládlo aj Japonsko, najmä v oblastiach Číny (napr Mandžusko), ktoré boli cieľom jeho imperiálnych zámerov. Kto sa pozastavuje nad hrôzami, ktoré vyvolal jadrový útok, nech ich skúsi porovnať s hrôzami, akých sa dopustili japonci v Číne. Napríklad po dobytí Nanjingu vyvraždili civilné obyvateľstvo neuveriteľne brutálnym spôsobom v počte vyše 300 tis. obyvateľov, čo je taká jedna Hirošima. (viď Nanjing Massacre Dec. 1937-- Feb. 1938).
Americké velenie po vytlačení japoncov z Pacifiku stálo pred zložitou úlohou dobitia japonského územia. Predpokladali sa vysoké straty na oboch stranách, pretože japonské velenie sa rozhodlo bojovať do konca. Vychádzalo z pomerne racionálneho predpokladu, že iná vec je likvidovať armádu v bojových akciách na cudzích územiach a na mori, kde mali USA vysokú priemyselnú a technologickú prevahu, a iná vec je dobíjať japonské územie, kde sfanatizované a vyzbrojené obyvateľstvo bolo vycvičené na samovražedný boj proti dobyvateľom. Boli vzbrojené aj ženy a deti. Operácia mohla skončiť obrovskými stratami v americkej armáde, a do toho sa vláde USA pochopiteľne moc nechcelo. Navyše (údajne) americkí vojaci tradične nepatria k tým najodvážnejším, a keď ich nepriateľ prinúti k rovnocenným podmienkam zlyhávajú - viď napr. Vietnam.
Možno aj preto si americká vláda vynútila od Sovietskeho zväzu spojeneckú dohodu o vstupe ZSSR do vojny s Japonskom. Problém takéhoto rozhodnutia bol v tom, že dôsledkom mohla byť neželaná prítomnosť Rusov v Pacifiku po vojne.
Američania sa dokonca pokúsili dohodnúť s japonskou vládou a ponúkli jej miernejšie podmienky kapitulácie ako boli predtým vyhlásené. Toto (na škodu Hiroshimy a Nagasaki) však japonská vláda vyhodnotila ako slabosť protivníka (hľa samurajská tradícia) a ako potvrdenie svojich strategických predpokladov, a kapituláciu odmietli.
Myslím, že z pohľadu velenia armády USA bol každý prostriedok, ktorý zníži počet obetí (podotýkam na oboch stranách) správny a niet sa za čo ospravedlňovať.
2. Príprava na tretiu svetovú vojnu
Zatiaľ čo prvý dôvod sa neustále omieľa, o tomto sa kupodivu hovorí málo. Každému racionálnemu politikovi v USA a na západe Európy bolo jasné, kto bude najbližším súperom - komunizmus. Výbuchy bômb v Hiroshime a Nagasaki boli prvými výstrelmi tretej svetovej vojny.
To že sa táto vojna stala "studenou" a nie horúcou je vďaka jadrovým zbraniam. Neobyčajná ničivá sila jadrových zbraní, tak jasne demonštrovaná v Japonsku, uviedla bojujúce strany do patovej situácie. Prvý raz v dejinách boli vyrobené zbrane, ktoré sa pri približnej rovnováhe nedali použiť na vedenie vojenských operácií. To, že bez nich by tretia svetová vojna nebola bez jadrových zbraní studená, a že by priniesla ďaleko väčšie straty, ako druhá svetová vojna je myslím mimo diskusiu. Komunizmus bol podobnou hrozbou ako fašizmus a konflikt bol iba otázkou času.
Ani studená vojna nebola bez obetí. Keď superveľmoci nemohli bojovať priamo, využívali každú možnosť nepriameho boja prostredníctvom geril a teroristov, občianskych vojen a nájomných vrážd v tretích krajinách. Bojiskom tretej svetovej vojny, na rozdiel od druhej, bol skutočne ceký svet, ba dokonca aj priľahlý Vesmír.
Poliaľ by niekto namietal, že strach z jadrových zbraní by bol dostatočný aj bez Hiroshimy, pochybujem. Možno v USA, ale kto žil v totalitnom režime, si taký istý nemôže byť. Propaganda zabraňovala objektívnym informáciám a komunistických šialencov bolo dosť. Stačí spomenúť Fidela Castra, ktorý navrhoval sovietom konečné víťazstvo nad kapitalizmom jadrovou vojnou so slovami: "Možno prežije len časť ľudstva, ale tá bude komunistická!". Pokiaľ by ľudia nemali reálnu skúsenosť s Hiroshimou a Nagasaki riziko spustenia jadrovej katastrofy by bolo nesporne oveľa vyššie.
Domnievam sa teda, že výbuchy dvoch jadrových bômb paradoxne ušetrili ďaleko viac životov a utrpenia, ako spôsobili.
Myslí, že USA chceli dosiahnuť okrem vojenského víťazstva nad Japonskom aj zlepšenie svojho postavenia v rokovaniach so Sovietskym zväzom. Bombardovanie Hiroshimy a Nagasaki bolo starostlivo pripravené. Mestá uchránili pred konvenčným bombardovaním, pričom ostatné priemyselné centrá boli zbombardované. Bolo treba zreteľne vojensky identifikovať silu jadrovej výzbroje. Bombardovanie Hamburgu a Drážďan konvenčnou výzbrojou, ktoré malo porovnateľné ničivé účinky, malo zrejme poskytnúť porovnateľné merítko.
To bol dôvod, prečo útok na Hirošimu oznámili počas postupimských rokovaní.
V sovietskom tábore zavládlo znepokojenie, Stalin správne dešifroval posolstvo. Okamžite sa začal sovietsky jadrový program, viacero sovietskych vedcov sa vďaka tomu dostalo von z gulagov. Zdá sa, že USA podcenili mobilizačnú schopnosť totalitného režimu. Sovietsky zväz pomerne rýchlo spustil vlastné jadrové výbuchy a rovnováha bola nastolená. Tretia svetová vojna sa rozbehla.
3. Hirošima a proces globalizácie
Tretia svetová vojna urýchlila proces globalizácie sveta. Treba tu povedať, že globalizácia sveta je ďaleko zložitejší a komplexnejší proces, ako ho zvyknú prezentovať antiglobalisti a novinári. Rozbor tejto témy presahuje rámec tejto eseje, ale tu stačí povedať, že globalizácia je objektívny evolučný proces, ktorý len veľmi málo závisí od "zloduchov" v Medzinárodnom menovom fonde, Svetovej banke, či v McDonalde.
V procese globalizácie ide o vytváranie planetárnej metakultúry. Rôzne spoločenské mechanizmy, zvyklosti, kultúrne memplexy a iné javy sa stávajú všeobecne prijímané, či už dobrovoľne alebo nie. Kultúry sú nivelizované, pohyb informácií sa stáva celoplanetárnym. Akékoľvek sociálne vzťahy strácajú lokálny charakter, ale stávajú sa celosvetovými. Či už kúpite hamburger, alebo nie, dôsledky sú celosvetové a nikto nevie povedať aké. Na základe teórie chaosu je prípustné povedať, že prípadným nekúpením jediného hamburgera možno v systéme veľmi blízkom nestabilite, akým môže byť napríklad svetový obchod, spustiť takú reťaz príčin a následkov, ktorá povedie k občianskej vojne v Ugande, alebo k pádu Tokijskej burzy.
Takto tomu nebolo vždy. Ak v Európe zúrila 30-ročná vojna, ostatného sveta sa to prakticky ani nedotklo. Kultúry žili pomerne oddelene, ale tak tomu nemohlo byť donekonečna. Naša kresťansko-semitská kultúra je extenzívna a nepozná hranice. Skôr či neskôr zdroje nestačia pre všetkých a nastáva prirodzený výber - aj medzi memplexami, či kultúrami. Tento proces je prastarý, prakticky od vzniku kultúr u spoločenských cicavcov.
Čo s tým má Hiroshima? Nuž v globálnom svete sú globálne vojny. Jadrový útok znemožnil viesť vojnu klasickými prostriedkami, viedol však ku globálnemu koncentrovaniu kultúr do dvoch táborov: komunistického a kapitalistického. To viedlo k rýchlejšiemu šíreniu európskych kultúrnych fenoménov do celého sveta. Revolúcie a kontrarevolúcie prinášali do rôznych kultúrnych prostredí jednotiace témy a predstavy o tom, ako sa má žiť. Trvalý vojenský stav viedol k prudkému rozvoju technológií - napríklad aj náš milovaný internet je dôsledkom studenej vojny.
USA vyhrali tretiu svetovú vojnu a ostali predbežne jedinou globálnou superveľmocou. Z pohľadu globalizácie logický proces. Z pohľadu našej témy je dnešok so všetkým čo sa nám páči, alebo nie v nemalej miere dôsledkom jadrového útoku na Hiroshimu. Pravda - globalizácia by v nejakej podobnej forme nastala aj bez obetí z Hiroshimy.
Komentáre
...
a potom ktosi mudry povie:
Tvoj príspevok bol veľmi jednostranný
nie som
Hmmm...
Ako sa moze obycajny clovek(skupina ludi) dostat k vlastnictvu miliardovych majetkov poctivou pracou (resp. poctivim konanim) tak, ze sa neprizivi na majetku statu (v podstate majetku vsetkych ludi)?
(nepocitam Billa Gatesa.Ten mal mozno stastie.)
Skoda sa nad tymto vobec rozculovat, bo cely svet ovladaju peniaze a majetok. Je to vlastne ako trhovy mechanizmus. Ten kto ma prevahu, ten vladne a ovlada trh ako monopol. Teda ked ma skupina ludi miliardove majetky tak vladnu a su doslova "Nedotknutelni"...
Jasne...prave ma napadlo ze by mohli vymysliet novu instituciu "Urad pre regulaciu sukromneho majetku" :-D ale vsade pracuju len ludia:-(
Ale riadne trepem, ze :-P :-D ...
Vcelku objektívny článok
ako obvykle vysoko subjektivny pohlad.
Bola som v Napoleonovom muzeu v Parizi - Vojenske historicke muzeum. Bola tam i maketa Nagasaki a nad nou presny model lietadla s A-bombou. Kym to clovek neuvidi takto na dlani, v malom meritku, tak nepochopi co Usa vtedy urobilo. Urobilo si z dvoch zaludnenych miest experimentalnu atomovu strelnicu...
A nech mi nehovoria-keby sa proti Japonsku spojili americke a sovietske armady, Japonci by velmi rychlo kapitulovali.
V mene ideologie to vsetko - fuj.