Hviezdy...

Ilúzie...

Sny...

So slzami v očiach na mňa pozerá mesiac. Zrazu je na oblohe tak opustený... stratený v nekonečnom tmavomodrom mori.

Čo teraz? Ako môžem žiť bez nich?!

Vždy sa na mňa zhora pozerali keď mi bolo smutno... pomohli mi keď som to potreboval...dávali mi nádej že sa ich raz dotknem, že sú tu pri mne a ja nie som tak sám... to všetko je preč!

Sedím tu sám... ja a mesiac...

My a bez hviezd...

Nemáme si čo povedať.

Pozeráme na seba, na míle vzdialení a predsa máme k sebe tak blízko...niečo nás spája...

Ukradli nám hviezdy...

Ukradli nám sny...