Keby som mohla byť niekým iným

aspoň na krátkych chvíľok pár.

Vnímanou úplne inak;

vedieť, čo iní o mne hovoria.

Netvrdím, že ľudia ma nenávidia,

no v chvíľach, keď sa cítim sama,

keď dušu zahalenú temnotou mám,

váham, koľko pre nich znamenám.

Mnohí ma uistia, že som skvelá,

citlivá, tichá, nenahraditeľná,

no keď ma smútok zloží na kolená,

váham v kúte, na koho zakričať.

Neistota v pevnosť vzťahov,

v to, čo si môžem dovoliť;

nechtiac byť pokoja narušiteľkou

ostávam v temnote radšej sama.

Pán je mi jediným svedkom,

on najlepšie vie, ako to myslím;

je so mnou v dobách najťažších,

keď si smútok pôsobím.

V hlúpostiach strácam celý svet,

dúfajúc v sny teoreticky reálne

neodhaľujúc ich pred zrakmi okolia

a tým vypisujúc ortieľ nad sebou.

Mať odvahy trochu viac,

štipku neodbitnosti hrdinov;

vedieť prehliadať vlastné túžby,

usmerňovať myseľ správnym smerom;

cítiť dôveru priateľov,

stretávať ich nečakane,

byť si istou v tom, čo pre nich znamenám,

aby pochybnosti viac nevládli v mojom svete.