Slnečná žiara uprostred ticha,
dotyk dažďa na pleciach.
Na dne pohára utopená pýcha,
osud skrytý vo vreciach.

Opojnosť spomienok vo vánku,
naivnosť vytriezvela zrána.
Na dlážke pohodenú topánku,
vystriedala tupá rana.

Rozkrojené srdce na dlážke,
spúšť zanechaná láskou.
Stopy od krvi na podrážke,
dvere prelepené páskou.

Básnik, čo sedí nahý v daždi,
čiernu svojou krvou vybieli.
Spomienka tam ostala navždy,
a šakal viac už zuby necerí.

Nahá krása uprostred rána,
spomienka na kríži pribitá.
Do tmy odletela nemá vrana,
tam kde plačeš láskou opitá.

Noc končí a krásne svitá,
ďalší deň sem tíško vplával.
Osudom láska leží zbitá,
možno viac bral som ako dával.