.... Kdeže sú lásky moje. Poviem vám, bolo ich dosť. Úplne prvý a najväčší bol Winetou, mala som 5 rokov a naši nevedeli utíšiť môj zúfalý plač, keď môjho miláčika odbachli. Od tých čias, len čo sa kol mňa mihol chlap s dlhými tmavými vlasmi, len mi srdco poskočilo. Ďaľšie lásočky prišli neskôr a snáď najsilnejšia bol Chris Norman a skupina Smokie.

 Zvierajúc v ruke mamin lak na vlasy ako mikrofón som si to s nimi fičala o dušu, chudáci susedia. Teda, keď nikto nebol doma, lebo môj tatko vravieval: "Dcéra moja, aký máš sýty hlas! Chvíľu spievaš a už ťa mám dosť!" Ozaj, čo ste používali namiesto mikrofóna vy?

 Dnes nezvieram v ruke nič. Nikto nie je doma, púšťam si ich na plné guľky, dnes idem na playback. ...a chcela som väčšie písmená a vložiť obrázok, ale asi ma blog trestá za dlhodobú neprítomnosť, tak mi nedáva možnosť.

 http://www.youtube.com/watch?v=PvCt1M7E1Us

Aha, Ivo náš mi poradil, že na blog treba ísť cez explorer, tak som sem šupla krásnu Laurušku!