Keďže som nútený priznať si, že asi viac nedokážem. Pretvárky na meetingoch v cykle stretávok a podobných sračiek, kde sa páriky untermenschov hrajú hry typu na ich názore záleží, len aby si po večeroch v lepšej spoločnosti, či horšej fľaške poctivej päťlitrovky len letmo zahĺbali nad tým, kto drží opraty všetkých tých životov.

Nás, či iných tých, viac, či menej pseudosvojprávnych, s či bez hypoték a detí a viacmenej luxusných dovoleniek, ciest plných áut a ďiaľnic a časákov a debilných káv plných skurvených prevádzok, kde môžeme chvíľu predstierať, že máme kontrolu, lebo máme pár pencí aby sme na stotinu, minútu, sekundu, deň, či mesiac unikli Hádu konšpiračných teórií, ktoré sa čím ďalej stávajú menej fantastickými.

Viac nie a viac v tom niet.

A bez zásluh.

Odchádzame.