Počúvam Kaliho (bol raz jeden král) áno ten bol v mojom srdci a myzol z neho ako taká pomaly ako pásovnica kt. sa nechce zbaviť tela. Rozmýšlam nad tým prečo som sa tak zachovala a prečo som mu dovolila vstúpiť do môjho života, do života tak ďaleko, do srdca sa nedostal ale dostal sa do mysle s kt. bola cesta preč ťažká a tŕnistá. Každý jeden z nás raz ublíži, ublíži človeku a keď niekto iný ublíži jemu tak sa ide zrútiť celý svet! Pozerám do lampy a neviem ani čo písať..je tomu rok čo som ho spoznala a stretávala sa na potoku, večer čo večer a voda žblnkotala a ja som sa stále rehotala. Pustiť k sebe som si ho nechcela, vyhybala som sa mu čo naviac ako som mohla len prišiel okamih kedy som sa opila povedali sme si pár fakt krásnych opileckých rečí čo porozpráva každý každému, doblinkala som sa mu ku autu a spokojne som mohla isť spať k nemu ? k nemu. Spokojne sa človek ráno zobudí a nevie čo je horšie či to v hlave, v krku alebo to v duši...milujem to! No a začalo to..fuulka dni, večere a noci..prišla škola a ja s naivitou v hlave som počuvala jeho trapne a hlupe reči. Od toho momentu, od tohto chlapa a od tej chvile čo som bola s nim naposledy som nikomu nepovedala „LOVE YOU“ a ani nepoviem..naučil ma nedoverovať ľudom, nepočúvať ich vzlikania a sťažovania, naučil ma jednu podstatnú vec „nikdy nedovol aby ťa jeden chlap obral o priateľov“ ! A tak skončila sa kapitola života on šťastný v Bratislave a ja spokojná v Košiciach stovky km od seba a s veľkým kamenom na duši čo dalej, no vedela som čo bude dalej ignorovanie, boj o len jednu vetu aspon na fb, nedvihal telefony, neodpisoval, nekomunikoval ... kolko ? 2-3 týždne ? vlastne ani neviem..neozvať sa frajerke taký dlhý čas ked pritom ju tam iný chlap fackal a bola zasrata až za ušami..to je charakter ! Musim povedať že za tie časy a chvile dakujem že pri mne stál jeho kamarat, najlepší kamarat kt. vedel o mne a vedel o nom a vlastne tak sa skončil náš pribeh..bez vysvetlenia, bez prepáčenia, bez ničoho len tak zapadá prachom niekde na polceste medzi KE – BA a nech aj zapadne! Bola to skúška, moja skúška v kt. som pohorela ! Nevadí, poučila som sa prerevala som pár týždnov, pila sama s poldeckom v ruke. Nevidela som ho odvtedy ale neviem či by som to zvládla ... človek sa uči na vlastných chybách a ja som rada že mi život hodil take veľke poleno pod nohy, vstavaš ideš dalej či po mesiaci alebo po polroku..musiš ! Nik tu nebude na teba čakať a dni idu, stále rýchlejšie a ty ich máš stále menej a menej. A je zase pol jednej v noci, za sebou vyčistený deň (vyčisteným dňom nazývam dni kedy beham – nie atleticke treningy ale voľno prirodné behy) cítim sa super, dobre, užasne len ideš ďalej. Treba si vdžy veriť a ja idem spať.