Pohľadom lámeme krky,

od závisti ústa skrivené.

Nepodáme si ani ruky,

s nepriateľom iste nie,

nikdy.

Pomaly smrť závidíme,

keď zomrie známemu rodič.

Smútok a slzy nevidíme,

len to že bude dediť,

po nich.

Najviac závidí ona,

obyčajného chlapa druhej.

Že ho nemôže mať doma,

zaťahuje do intrigy krutej

ostatných.