Záhoráčka je eklektická. Vyberá záujmy prieberčivo ako hrozienka z vianočky. Miluje staroveký Egypt. Senicu, kde vyrastala. Etológiu  Lorenzových husí. Vínko. A vášnivo odmieta všetko, čo smrdí športovými aktivitami.

Záhoráčka je presvedčená, že má židovskú krv. Židmi je posadnutá viac, než býva štandardné. S vervou jej vlastnou sa kedysi pustila do pátrania vo vlastnom rodostrome. Na jednu židovskú historku napokon predsa len narazila. Jej starý otec, gardista, umlátil za slovenského štátu nejedného Žida. Záhoráčka posmutnela. Dodnes sa s tou krivdou nevie vyrovnať.

Záhoráčka smútok zaháňa láskou. Našla si priateľa, ktorý ju za hriechy predkov trestá. Presvedčený fašista. Miesto šperkov podaroval slečne k narodeninám Mein Kampf. Romantické. Záhoráčka ticho trpí, cíti všetku bolesť príslušníčky vyvoleného národa a  žije s utlačiteľom. V petržálskom ghette nuovo.

Minule sa to prekliatie rozhodla zlomiť. "Rigbyová, očúvaj. Našla som si černocha." Volá ma vždy priezviskom. Už som si zvykla.

Prekvapene trasiem hlavou. "Čo?" "Nó, normálne. Dojde z Viedne. Máme rande." zaťahuje tvrdo ako stolwerka, vypľutá na asfalt pod rozgajdanými plážovými papučami. A potom dlho vysvetľuje, ako sa teší na exotiku.

O pár dní neskôr. Hysterický telefonát. "Rigbyová, očúvaj, máš čas? Musíme sa oné - tento - ísť na víno. Fakt, očúvaj, ja to potrebujem niekomu povyprávať!"

Po niekoľkých horúcich virtuálnych výmenách sa stretli. Čierny ako päty detí z osád. Záhoráčka so židovskou krvou si nemohla pomôcť. Obzerala ten exotický zázrak ako zviera v klietke. "Šak oné, víš, ja som žiadneho ešte tak zblízka nevidela." ospravedlňuje sa mi rozpačito.

"A potom?"

"No, a potom sa chcel bozkávať. Tak ja že hej. Ale potom sa ku mne nahol a bol celý čierny. A ja som sa oné - zlakla, to víš."

"Čo zlakla? Jak zľakla?" smejem sa, vidiac jej rozhorčené mávanie rachitickými rúčkami.

"Nó, som naňho začala hučať. Reku že áj em konservatif grl. A to som mu porád opakovala. Že konservatif." Nestíham sa prestať smiať. To robí ten jej vydesený výraz. Objednáva si biele víno, a to biele zdôrazňuje s gustom učiteľky slovenčiny pre cudzincov. Bie-le.

Zdrhla. Už sa nevideli. Záhoráčka je konzervatívna slečna.

Potom si zádumčivo oprie ruku o belostnú bradu. "Očúvaj, Rigbyová. Mňa z toho jebne. Kde sú tí normálni chlapi? Napríklad nejakí Židia alebo tak?"

O pár dní nato sa vrátila k fanúšikovi pivných pučov a neúspešných architektov. Možno by to nejaký Konrad L. dokázal vysvetliť.

Ako vraví isté židovské príslovie. Ak otcovia jedia nedozreté ovocie, ešte aj ich synom zuby stŕpnu.