A nikomu nedovolil, aby ho nasledoval, len Petrovi, Jakubovi a Jánovi, bratovi Jakubovmu. A prišli do domu predstaveného synagógy. Keď videl zhluknutie mnohých plačúcich a bedákajúcich, vošiel dnu a povedal im: Čo hlučíte a plačete? Neumrelo dieťa, ale spí. A oni Ho vysmiali. Nato vyhnal všetkých, pojal so sebou otca a matku, i tých čo boli s ním a vošiel ta kde bolo dieťa. Chytil dieťaťu ruku a povedal Talitha kumi - to znamená v preklade: Dievočka, hovorím ti vstaň.
A dievočka hneď vstala a chodila, bola totiž dvanásťročná. A z veľkého úžasu boli ako bez seba. On im však prikazoval, aby sa o tom nikto nedozvedel. Potom kázal dať jej jesť.
Ježiš vzkriesil Lazara:
Bol jeden nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a jej sestry Marty. Bola to Mária, ktorá pomazala pána masťou a svojimi vlasmi utierala mu nohy, a jej brat Lazar bol nemocný. I poslali tie sestry k Ježišovi s odkazom: Pane, ajhľa, ten ktorého miluješ je nemocný. Keď to Ježiš počul povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený ňou bol Syn Boží. Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazara. Ako teda počul, že je nemocný, ostal ešte dva dni na mieste, kde bol, až potom povedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Judska. Učeníci mu hovorili: Majstre, Židia ta práve chceli kameňovať, a znovu ta ideš? Ježiš odpovedal: Nemá deň dvanásť hodín? Ak niekto chodí vo dne, nepotkne sa, pretože vidí svetlo tohoto sveta, ale ak niekto chodí v noci, potkne sa, pretože niet v ňom svetla. Toto povedal a potom im riekol: Lazar, náš priateľ, zaspal, ale idem ho zobudiť. Povedali teda jeho učeníci: Pane, keď zaspal ozdravie. Ale Ježiš hovoril o jeho smrti, oni si však mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: Lazar umrel - a kvôli vám, aby ste uverili, radujem sa, že som nebol tam. Ale poďme k nemu. Tomáš, prímením Dvojča, povedal nato spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme umreli s Ním.
Keď Ježiš prišiel, našiel ho už štvrtý deň ležať v hrobe. Betánia bola blízko Jeruzalema, asi na pätnásť honov. Mnohí zo Židov prišli k Marte a Márií potešovať ich v zármutku nad bratom. Ako teda Marta počula že Ježiš prichádza, šla mu naproti, Mária však sedela doma. I povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá ti Boh. Povedal jej Ježiš, Tvoj brat vstane z mŕtvych. Odpovedala mu Marta: viem že vstane pri vzkriesení v posledný deň. Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť aj keď by umrel, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu? Povedala mu: Áno pane, ja som uverila, že si ty Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. A len čo to povedala, zavolala si tajne sestru Máriu a povedala jej: Majster je tu a volá ťa. Ako to Mária počula, rýchle vstala a šla k Nemu. Ježiš totiž nedošiel ešte k mestečku, ale bol na mieste, kam mu Marta bola vyšla naproti. Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli že Mária rýchle vstala a vyšla, šli za ňou, lebo si mysleli že ide na hrob plakať. Ako teda Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a uzrela Ho, padla mu k nohám, hovoriac: Pane, keby si bol býval tu nebol by mi brat umrel. Keď Ježiš videl že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený riekol: Kam ste ho položili? Povedali mu: Poď pane a viď. A Ježiš zaplakal. Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval. Ale niektorí z nich hovorili: Či tento, ktorý slepému otvoril oči, nemohol urobiť, aby tento neumrel? Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu, bola to jaskyňa zavalená kameňom. I riekol Ježiš: odvaľte kameň! Ale Marta sestra umretého, mu povedala: Pane už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy. Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? Odvalili teda kameň, kde ležal ten mŕtvy, a Ježiš pozdvihnúc oči k nebu, riekol: Otče ďakujem Ti, že si ma vyslyšal. Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby verili, že si ma Ty poslal. A keď to povedal zavolal veľkým hlasom: Lazar poď von! I vyšiel ten mŕtvy zviazaný plátnom na nohách i na rukách a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho nech odíde.
Kriesenie suchých kostí.
Ruka Hospodinova bola nado mnou a Hospodin ma v Duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí. Povodil ma dookola okolo nich. Bolo ich veľmi mnoho v údolí. A boli veľmi suché. I riekol mi: Človeče môžu ožiť tieto kosti? Povedal som: Hospodine, Pane, Ty to vieš! A riekol mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, čujte slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin Pán týmto kostiam: Ajhľa ja vovediem do vás ducha a ožijete, položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha, ožijete a poznáte že ja som Hospodin.
A ja som prorokoval, ako som dostal príkaz. Keď som prorokoval, nastal šum a hrkot a kosti sa približovali jedna k druhej. Videl som že boli na nich šľachy i mäso narástlo a zvrchu ich potiahla koža, ale duch v nich nebol. A riekol mi: Prorokuj o duchu, prorokuj človeče, a povedz duchu: Takto vraví Hospodin Pán: Duch príď od štyroch vetrov a dýchni na týchto pobitých, aby ožili. A keď som prorokoval, ako mi prikázal, vošiel do nich duch, ožili a postavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf.
I riekol mi: Človeče tieto kosti znamenajú celý dom Izraela. Oni pravda hovoria: Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej, sme stratení. Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Hospodin Pán: Ajhľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov ako svoj ľud a privediem vás na pôdu Izraela. Potom poznáte že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby, a keď vás vyvediem z vašich hrobov ako svoj ľud. Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu, potom poznáte, že ja, Hospodin som povedal i splním to - znie výrok Hospodina Pána.
A dievočka hneď vstala a chodila, bola totiž dvanásťročná. A z veľkého úžasu boli ako bez seba. On im však prikazoval, aby sa o tom nikto nedozvedel. Potom kázal dať jej jesť.
Ježiš vzkriesil Lazara:
Bol jeden nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a jej sestry Marty. Bola to Mária, ktorá pomazala pána masťou a svojimi vlasmi utierala mu nohy, a jej brat Lazar bol nemocný. I poslali tie sestry k Ježišovi s odkazom: Pane, ajhľa, ten ktorého miluješ je nemocný. Keď to Ježiš počul povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený ňou bol Syn Boží. Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazara. Ako teda počul, že je nemocný, ostal ešte dva dni na mieste, kde bol, až potom povedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Judska. Učeníci mu hovorili: Majstre, Židia ta práve chceli kameňovať, a znovu ta ideš? Ježiš odpovedal: Nemá deň dvanásť hodín? Ak niekto chodí vo dne, nepotkne sa, pretože vidí svetlo tohoto sveta, ale ak niekto chodí v noci, potkne sa, pretože niet v ňom svetla. Toto povedal a potom im riekol: Lazar, náš priateľ, zaspal, ale idem ho zobudiť. Povedali teda jeho učeníci: Pane, keď zaspal ozdravie. Ale Ježiš hovoril o jeho smrti, oni si však mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: Lazar umrel - a kvôli vám, aby ste uverili, radujem sa, že som nebol tam. Ale poďme k nemu. Tomáš, prímením Dvojča, povedal nato spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme umreli s Ním.
Keď Ježiš prišiel, našiel ho už štvrtý deň ležať v hrobe. Betánia bola blízko Jeruzalema, asi na pätnásť honov. Mnohí zo Židov prišli k Marte a Márií potešovať ich v zármutku nad bratom. Ako teda Marta počula že Ježiš prichádza, šla mu naproti, Mária však sedela doma. I povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá ti Boh. Povedal jej Ježiš, Tvoj brat vstane z mŕtvych. Odpovedala mu Marta: viem že vstane pri vzkriesení v posledný deň. Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť aj keď by umrel, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu? Povedala mu: Áno pane, ja som uverila, že si ty Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet. A len čo to povedala, zavolala si tajne sestru Máriu a povedala jej: Majster je tu a volá ťa. Ako to Mária počula, rýchle vstala a šla k Nemu. Ježiš totiž nedošiel ešte k mestečku, ale bol na mieste, kam mu Marta bola vyšla naproti. Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli že Mária rýchle vstala a vyšla, šli za ňou, lebo si mysleli že ide na hrob plakať. Ako teda Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a uzrela Ho, padla mu k nohám, hovoriac: Pane, keby si bol býval tu nebol by mi brat umrel. Keď Ježiš videl že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený riekol: Kam ste ho položili? Povedali mu: Poď pane a viď. A Ježiš zaplakal. Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval. Ale niektorí z nich hovorili: Či tento, ktorý slepému otvoril oči, nemohol urobiť, aby tento neumrel? Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu, bola to jaskyňa zavalená kameňom. I riekol Ježiš: odvaľte kameň! Ale Marta sestra umretého, mu povedala: Pane už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy. Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? Odvalili teda kameň, kde ležal ten mŕtvy, a Ježiš pozdvihnúc oči k nebu, riekol: Otče ďakujem Ti, že si ma vyslyšal. Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby verili, že si ma Ty poslal. A keď to povedal zavolal veľkým hlasom: Lazar poď von! I vyšiel ten mŕtvy zviazaný plátnom na nohách i na rukách a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho nech odíde.
Kriesenie suchých kostí.
Ruka Hospodinova bola nado mnou a Hospodin ma v Duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí. Povodil ma dookola okolo nich. Bolo ich veľmi mnoho v údolí. A boli veľmi suché. I riekol mi: Človeče môžu ožiť tieto kosti? Povedal som: Hospodine, Pane, Ty to vieš! A riekol mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, čujte slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin Pán týmto kostiam: Ajhľa ja vovediem do vás ducha a ožijete, položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha, ožijete a poznáte že ja som Hospodin.
A ja som prorokoval, ako som dostal príkaz. Keď som prorokoval, nastal šum a hrkot a kosti sa približovali jedna k druhej. Videl som že boli na nich šľachy i mäso narástlo a zvrchu ich potiahla koža, ale duch v nich nebol. A riekol mi: Prorokuj o duchu, prorokuj človeče, a povedz duchu: Takto vraví Hospodin Pán: Duch príď od štyroch vetrov a dýchni na týchto pobitých, aby ožili. A keď som prorokoval, ako mi prikázal, vošiel do nich duch, ožili a postavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf.
I riekol mi: Človeče tieto kosti znamenajú celý dom Izraela. Oni pravda hovoria: Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej, sme stratení. Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Hospodin Pán: Ajhľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov ako svoj ľud a privediem vás na pôdu Izraela. Potom poznáte že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby, a keď vás vyvediem z vašich hrobov ako svoj ľud. Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu, potom poznáte, že ja, Hospodin som povedal i splním to - znie výrok Hospodina Pána.
Komentáre