Keď už bolo po všetkom, Marta sa obliekla a radšej sa zdržala komentára. Jozef sedel na posteli a vychutnával si Martino znechutenie.

„Spokojný?“ spýtala sa ho a Jozefove kútiky sa ešte viac priblížili k ušiam. Prikývol.

„Odmalička som ťa chcel, bola by škoda nevyužiť tvoju slabú chvíľku k naplneniu mojej neopätovanej lásky. Keď si si zobrala toho... toho, tak to bolo pre mňa ťažké obdobie.“

„A odvtedy sa stala z teba krysa.“ Dopovedala a vybrala sa ku dverám.

„Peniaze máš do konca týždňa.“  Skríkol na ňu, keď už bola pri dverách. Marta nimi buchla a ozvalo sa to po celom dome. Jozef nemal žiadne výčitky.

Marta prišla domov v skorých ranných hodinách a Števo ani nevedel, že bola preč. Presne tak si to aj Marta želala a dúfa, že o tom nikto nebude vedieť. Veď prečo by sa tým aj chcel Jozef pochváliť niekde. On ma v súvislosti s Martou ešte jedno veľké tajomstvo, o ktorom nevie nikto. Marta si stihla v priebehu hodiny vypiť. Keď mala toho všetkého už plné zuby, šla si na pár hodín ľahnúť.

Ráno vstala Marta a bolo jej zle. Nie len z alkoholu, nevypila veľa ale keďže pije iba príležitostne, nevyplatilo sa jej to. Okrem toho jej bolo zle z noci a z toho, čo sa v priebehu posledných hodín udialo. Chvíľu jej potrvá, kým sa s tým zmieri a vráti sa do starých koľají. Počula buchot schodov, Števo sa ponáhľa do školy.

„Ahoj.“ Pozdravila ho.

„Zaspal som a ponáhľam sa do školy. O asi dvadsať minút mi začína škola. Pokúsim sa chytiť niekoho, kto ide autom do mesta.

„Tak držím palce. Ponáhľaj sa.“ Pozdravila ho Marta a Števo odišiel. Pozrie sa na odchody autobusov, najbližší mu ide až o desať minút. Vidí auto, ako ide smerom do mesta. Keď je auto bližšie, zistí, že je to starý Viktor. Števo zdvihne ruku a zastaví Viktora.

„Dobrý. Idete do mesta?“ spýtal sa Viktora.

„Jasné, idem doktorovi. Potrebuješ niečo z mesta?“ spýtal sa ho, lebo mu hneď nedošlo, že ide Števo do školy.

„Potreboval by som zaviesť.“

„Jáj. Tak naklusaj.“ Povedal mu a Števo si šiel sadnúť vedľa neho.

„Do školy? Čo tak neskoro?“ pýta sa ho Viktor.

„Zaspal som.“ Odpovedal mu Števo.

„Jáj ta škola. Ja keď som chodil do školy,“ spomína Viktor, „tak keď som sa v nej ukázal dvakrát do týždňa, bol rekord.“

„A nemali ste nejaké problémy.“ Spýtal sa Števo.

„Problémy, problémy. Čo problémy. To len v dnešnej dobe sú... problémy. Môj otec bol dobrý priateľ vtedajšieho riaditeľa.“

„Aha.“ Povedal Števo.

„Ja som mal iné záujmy. Lepšie ako škola. Baby, pivko, kamaráti. Bol som ja veľký rebel vtedy. A niekedy by sa mi tá škola aj zišla. Ale na stavbu som školu nepotreboval. A teraz si spokojne užívam penziu.“ Hovorí Števovi.

„Človek by nepovedal, že máte len základnú. Ste fajn a život beriete taký, aký je.“ Hovorí mu Števo.

„Veru tak je. Na čo sa budem trápiť? Srdce by mi za to nepoďakovalo, no nie?“ spýtal sa Števa.

„No áno.“

„Kedyže ti to začína ta škola? Ten mor?“ spýtal sa.

„O 14 minút.“

„Tak to aby som dupol na to. Drž sa.“ Hovoril Števovi. Starý Viktor pridal a v zapätí auto zdochlo.

„ÉJ ANTIKRIST.“ Vykríkol Viktor. O chvíľu auto znova spojazdnil a zaviezol Števa až pri školu.

„Tak ja vám veľmi pekne ďakujem za odvoz. Budem sa vám nejako revanšovať...“ nedopovedal, lebo ho Viktor prerušil.

„Ale žiadny revanš. Mne stačí, keď mi tvoja mama naleje grátis.“ Povedal. Števo vystúpil z auta a ešte pred tým, ako zavrel, povedal: „Tak nech dobre dopadnete u doktora. Ešte raz ďakujem.“

„Jáj, ty ďakujem, ďakujem. Už neďakuj, nestihneš školu.“ Posielal Viktor preč Števa. Števo zabuchol dvere. Viktor sa pohol a po aute ostalo len kopu dymu. Števo stihol školu ešte aj s malou rezervou.

Okolo obeda sa to u Marty mierne vyprázdnilo. Prevažná väčšina chlapov šla do novej krčmy na guláš. V tom prišla do krčmy Cucu.

„Sevas Marta.“ Pozdravila ju. Keď si sadla na barovú stoličku pri pulte, pozrela sa po krčme.

„Nejako to tu máš preriedené.“ Konštatuje.

„Mám, mám. To bude tým gulášom. Už mi neostáva nič iné, ako si pod sebou založiť oheň.“ Hovorí Marta.

„Neboj sa ničoho. Vieš čo som včera urobila?“

„Áno, viem. Vyspala si sa so ženatým chlapom.“ Odpovedá jej Marta.

„Nie len s ním. Nie len s ním.“ Hovorí Cucu.

„A s kým ešte?“

„S tým novým majiteľom krčmy.“

„No to snáď nemyslíš vážne,“ začne sa rozčuľovať Marta, „tak v tom prípade tu už nemáš čo hľadať, keď ma takto podrážaš.“

„Ale prestaň, Marta. Ani ma to nenecháš dopovedať.“

„Nemáme si čo povedať. Odchod.“ Hovorí nepriestrelne Marta.

„Drž tlamu, Marta.“ Povie Cucu a Marta sa zatvári na spôsob, že no schválne, nech dopovie.

„Včera som si s nim pripila na našu spoluprácu. Keď sa otočil, nasypala som mu tam prášok. O chvíľu ho odpálilo. Utekala som domov po preháňadlá, keď som prišla ku nemu naspäť domov, uistila som sa či spí, lomil jak poleno a všetko to svinstvo som nasypala do hrncov. Takže teraz všetci chlapi, čo pôjdu na guláš, skončia na záchode.“ Hovorí Cucu a smeje sa. Marta sa zhrozene pozerá a mierne sa usmieva. Cucu pokračuje: „To bude vizitka pre nich, čo? Prvý deň a hneď všetci budú  mať sr*čky. Na zdraví im to neuškodí, ale náš Igorko príde o dobrú povesť.“

„Ty si strašná, Cucu. To bolo kruté.“ Hovorí Marta.

„Kruté, ale účinné. Počkaj, keď sa to rozšíri na dedine.“ Teší sa Cucu.

„Ale Igor bude hneď vedieť, že to má nejakú súvislosť so mnou, nie?“ pýta sa Marta.

„Ale čo by kto vedel. Pokojne mohol kúpiť napríklad pokazené mäso.“ Hovorí Cucu.

„Tak ti ďakujem. Dúfam, že to pomôže.“ Povie Marta.

„Určite.“ Odpovie Cucu.

„A kde si preboha zobrala prášky na spanie? A preháňadlo?“ spýtala sa Marta.

„To je pri mojom povolaní klasika.“ odpovedala Cucu.

„Ale aj tak to nestačí na to, aby tú krčmu zavrel.“

„No to si nemyslím. Ale hneď poobede dám po niekom zavolať hygienu, nech tam nabehnú hygienici. A neboj sa, ja Igora položím definitívne na lopatky.“ Sľubuje Cucu.

„Ale nechaj ho na pokoji. Radšej sa do toho nepleť. Je to náš problém v rámci konkurencie. Už teraz si pre mňa urobila veľa.“

„Ale je to pre mňa zaujímavé. Ja ti rada pomôžem.“ Hovorí Marte.

Števo vychádza s Lenkou zo školy.

„Tak ideme niekam ešte?“ Spýtala sa ho Lenka.

„Môžeme ísť. Kam?“ spýtal sa Števo.

„Neviem. Niekde. Lebo domov sa nechystám. Radšej budem spať vonku.“

„Prečo, čo sa stalo doma?“