Tí čo poznajú moju ženu si teraz určite povedali: Ha, ten ale trepe, ona nedostáva žiadne čudné sms-ky. Tí čo poznajú mňa si teraz určite povedali: Ha, trepe, jeho žena žiadne čudné sms-ky určite nedostáva. Tí čo nás poznajú oboch si teraz povedali: Ha, blbosť, aké čudné sms-ky? A ja vám teraz hovorím: Ha, dostala a dostala, prisámvačku, sama mi to povedala.

"Posielal si mi sms-ku?" zavolala mi nedávno žena. Tí čo poznajú moju ženu a tí čo poznajú mňa a tí čo nás poznajú oboch vedia, že párne týždne je moja žena slamená vdova a ja pracujem v Bratislave a v nepárne týždne nie je moja žena slamená vdova a ja som doma. Takže aby bolo všetkým jasné, zavolala mi v ten týždeň slameného vdovstva. "Nie" povedal som žene. "Aha" povedala žena a ja som povedal: "Ha! Čo aha? Aká sms-ka ti došla?". "Asi omyl" povedala žena. Že omyl? Žiaden omyl. To nebolo tak, akože vám niekto zavolá na telefón a povie: "Je Peter doma?" a vy poviete: "Neviem, Peter tu nebýva" a na druhej strane sa ozve: "Aha, tak to je omyl" a potom ten čo sa pomýlil preruší spojenie. Tak toto nebol omyl.

"Aký omyl?" povedal som žene aby náhodou nezvesila akože je omyl a ona sa zle dovolala. Ale moja žena vedela, že sa zle nedovolala a tak ani neskladala. "No omyl, došla mi z takého neznámeho čísla sms-ka". "No?" opýtal som sa. "Čo no?" opýtala sa. "No čo čo? Čo je v sms-ke?" výsluch pokračoval. "Jáj, také nič, že: SPINKAS UZ?" moja žena konečne všetko priznala.

"Nespím" povedal som. "No však nie či ty spíš, ale či ja spím" povedala žena a ja som to samozrejme vedel. Ja zase nie som na hlavu padnutý, akože niekto cudzí napíše mojej žene sms-ku či ja už spím, keď je párny týždeň a moja žena mi musí zavolať aby to zistila. Lebo keď mi zavolá to už ma zobudí a to už mi nemusí volať aby sa ma opýtala či spím, keď som už hore. "A kto ti to píše?" pýtal som sa ďalej. "No však ti hovorím, že neviem" povedala žena. "A spíš už?" opýtal som sa už len tak aby reč nestála. "Však s tebou telefonujem" povedala žena a reč ustala. Išli sme spať. Teda každý sám, lebo však bol párny týždeň.

"Zase" zase mi zavolala žena ráno. "Čo zase?" opýtal som sa zase ženy ráno. "No zase mi došla sms-ka" povedala mi žena, ktorá, uznávam, musí mať so mnou svätú trpezlivosť lebo ja niekedy reagujem zaspato. "A čo?" reagoval som zaspato. "Čo čo?" reagovala moja žena dvakrát zaspato. "No že čo ti píše?". "Aha, že či som hore, že: UZ SI HORE? PUS" povedala žena a ja som myslel že už asi končí, keď hovorí pus. Ale nekončila. To pus bolo tiež v sms-ke. Niekto cudzí sa mojej ženy ráno pýta, že či už je hore. Plus pus.

"Počúvaj" povedal som žene aby počúvala a pokračoval som: "Však to je čudné". "Však. No vidíš" povedala mi žena a ja som nevidel nič, lebo jednak som bol v Bratislave a jednak mi žena ani nič neukazovala len to povedala tak obrazne. "No vidím" povedal som, pričom vám nemusím vysvetľovať, že tiež som to myslel obrazne. "Však na to číslo napíš, že omyl" radil som žene: "akože: áno už som hore, je to omyl a pus". "Čo pus?" opýtala sa žena, akože či už nekončím, lebo niekedy keď končím tak poviem pus. Ale teraz som nekončil: "No akože pus. Akože keď on pus tak aj ty pus" a potom som skončil. Nie že by som chcel ale musel som. Lebo bol párny týždeň a ja v párny týždeň aj pracujem a som v strese a nikto mi neposiela sms-ky s omylom, že pus.

Ale počas práce mám aj trochu času na uvažovanie, čo je síce občas prekvapujúce, keď si tak uvedomím, že môžem uvažovať a väčšinou mi vtedy chodia po hlave len samé somariny a aj teraz mi také chodili. Tak som napísal žene sms-ku: PEKNY DEN. PUS. A nič. Bolo ticho. Nikto mi nevolal. Akože: Ha, prišla mi sms-ka. Nič. Ticho. Prisámvačku.

"Nedošla ti dajaká nová sms-ka?" opýtal som sa ženy keď som to už nevedel vydržať a tak som nevydržal. "Nie, prečo?" zatĺkala mi žena. "Čo prečo? Aké prečo? Však som ti poslal sms-ku" nevydržal som už definitívne. "Héééj?" opýtala sa ma žena, pričom ona sa tak pýta len niekedy a v podstate to nie je ani pýtanie ale len slovný zvrat. "Však ja na tomto mobile sms-ky nečítam. Nevieš?" zvrátila situáciu žena a mne to došlo, že naozaj. Moja žena má svoj telefón na ktorý dostáva podozrivé sms-ky a potom ešte jeden, na ktorý jej volám len ja, lebo tak je to výhodnejšie a na ten nedostáva žiadne podozrivé sms-ky len tú odo mňa. Tak toto som si neuvedomil. A potom som zase pracoval.

Zacvendžal mi mobil. Došla mi sms-ka. Od ženy z telefónu, ktorý používa len pre mňa. Bolo tam len jedno slovo: PUS. Tak neviem. Mohol som žene zavolať: Počúvaj došla mi podozrivá sms-ka. Pus. A položil by som telefón, lebo ja niekedy, keď končím hovor poviem pus. A položím. Tak Pus.