28. september 2011, streda, služobná cesta smer Bratislava. Služobná cesta za účelom stretnutia nás ako klienta s reklamnou agentúrou a programátorskou firmou. Klasická služobná cesta vrámci Slovenskej republiky, ničím výnimočná. Stretnutie asi 15 ľudí v budove reklamky v Bratislave.
Keď si som predstavila, že mám ísť na služobnú cestu do Bratislavy, vôbec sa mi nechcelo. Poprvé, Bratislava je príliš ďaleko a cesta vlakom trvá neskutočných 5 hodín života :( A podruhé, posledné stretnutie s týmito spoločnosťami nedopadlo najlepšie :(
No, v utorok, deň pred spomínanou cestou, ktorú nám v tento deň náš šéf oznámil, povedal nám aj bližšie info. A to, že pôjdeme jeho malým súkromným lietadlo, takže sme sa stretli všetci zainteresovaní na letisku. Služobná cesta súkromným lietadlom :) waw. Bola to celkom príjemná cesta, malinké lietadlo, ale v pohode.
50 minútový let preletel príliš rýchlo a už sme boli v našom hlavnom meste. Samozrejme nevyhli sme sa kontrolám na letisku ani na jednom ani na druhom, ale neboli to klasické kontroly, lebo som mala v kabelke aj pilník, či voňavku :) Pristáli sme na letisku, na dráhe určenej pre súkromné lietadlá :)
Na letisku nás už čakal taxík, ktorý nás odviezol na dohodnuté miesto stretnutia. Cesta taxíkom trvala cca 30 minút. Je to milé, že sa dotrepeme z východného Slovenska do Bratislavy za 50 minút a po Blave sa motáme 30 minút. Ale čo už. Zvládli sme to, došli sme na miesto stretnutia. Šéf si šiel ešte niečo vybaviť a my sme šli do reklamky, kde tí s ktorými sme sa mali stretnúť chodili okolo nás, ako keby sme tam neboli. Ale je im odpustené :)
Nakoniec začalo spomínané stretnutie. Obe spoločnosti na dohodnutom projekte zapracovali tak, že sme boli všetci veľmi milo prekvapení. Na začiatku, po prvom stretnutí som bola veľmi sklamaná, pretože podľa referencií spoločností som očakávala niečo viac. Včerajšie stretnutie som odsúdila skôr ako začalo, no reklamka sa nedala a ukázala spolu s programátormi, že chcú ísť do tohto projektu a majú na to pripravený aj tím ľudí a plán ako sa bude na projekte pracovať.
Zo stretnutia som bola veľmi unesená, milo prekvapená a plná ďalších nápadov, ako to posunúť ďalej. Teším sa na ďalšiu spoluprácu a dúfam, že toto tempo ostane aspoň na takej úrovni ako bolo nasadené na včerajšom stretnutí.
Po skončení stretnutia, sme s kolegom mali voľno, kým si šéf vybavil ďalšie veci v hlavnom meste. Takže, keďže sme mali čas šli sme sa najesť. Dali sme si v jednej menšej reštike denné menu. A keď sme dojedli, ku vedľajšiemu stolu si prisadol mladý chalan a keď som sa bližšie pozrela, spoznala som ho, bol to o rok starší chalan, s ktorým sme chodili na jednu školu a počas štúdia sme sa bližšie skamarátili. Videla som ho po troch rokoch, a veľmi ma toto stretnutie potešilo.
Nakoniec sme sa dopravili súkromným lietadlom späť domov, respektíve sme mali ešte 1,5 hodiny do konca pracovného času, tak sme sa s kolegom vrátili do práce. Kde sme si prešli prezentáciu a všetky novinky zo stretnutia.
Keď som nad tým večer uvažovala, uvedomila som si, že mám skvelú prácu, skvelého šéfa, ktorý mi dáva veľa možností, čo znamená, že kariérne stále rastiem a rozvíjam sa, snažím sa učiť nové veci a stále pracujem na nových projektoch. Pracujem a stretávam sa s ľuďmi, ktorí majú už nejakú tú úspešnú kariéru za sebou, čo je pre mňa obrovskou výhodou, prichádzam do kontaktu s množstvom nových informácií. Ale aby som nechválila len veľké firmy, mám skvelých aj kolegov v práci, veď taký Lukáš ma naučil napísať zdrojový kód, ha a to nevie hocikto :)
Keď si som predstavila, že mám ísť na služobnú cestu do Bratislavy, vôbec sa mi nechcelo. Poprvé, Bratislava je príliš ďaleko a cesta vlakom trvá neskutočných 5 hodín života :( A podruhé, posledné stretnutie s týmito spoločnosťami nedopadlo najlepšie :(
No, v utorok, deň pred spomínanou cestou, ktorú nám v tento deň náš šéf oznámil, povedal nám aj bližšie info. A to, že pôjdeme jeho malým súkromným lietadlo, takže sme sa stretli všetci zainteresovaní na letisku. Služobná cesta súkromným lietadlom :) waw. Bola to celkom príjemná cesta, malinké lietadlo, ale v pohode.
50 minútový let preletel príliš rýchlo a už sme boli v našom hlavnom meste. Samozrejme nevyhli sme sa kontrolám na letisku ani na jednom ani na druhom, ale neboli to klasické kontroly, lebo som mala v kabelke aj pilník, či voňavku :) Pristáli sme na letisku, na dráhe určenej pre súkromné lietadlá :)
Na letisku nás už čakal taxík, ktorý nás odviezol na dohodnuté miesto stretnutia. Cesta taxíkom trvala cca 30 minút. Je to milé, že sa dotrepeme z východného Slovenska do Bratislavy za 50 minút a po Blave sa motáme 30 minút. Ale čo už. Zvládli sme to, došli sme na miesto stretnutia. Šéf si šiel ešte niečo vybaviť a my sme šli do reklamky, kde tí s ktorými sme sa mali stretnúť chodili okolo nás, ako keby sme tam neboli. Ale je im odpustené :)
Nakoniec začalo spomínané stretnutie. Obe spoločnosti na dohodnutom projekte zapracovali tak, že sme boli všetci veľmi milo prekvapení. Na začiatku, po prvom stretnutí som bola veľmi sklamaná, pretože podľa referencií spoločností som očakávala niečo viac. Včerajšie stretnutie som odsúdila skôr ako začalo, no reklamka sa nedala a ukázala spolu s programátormi, že chcú ísť do tohto projektu a majú na to pripravený aj tím ľudí a plán ako sa bude na projekte pracovať.
Zo stretnutia som bola veľmi unesená, milo prekvapená a plná ďalších nápadov, ako to posunúť ďalej. Teším sa na ďalšiu spoluprácu a dúfam, že toto tempo ostane aspoň na takej úrovni ako bolo nasadené na včerajšom stretnutí.
Po skončení stretnutia, sme s kolegom mali voľno, kým si šéf vybavil ďalšie veci v hlavnom meste. Takže, keďže sme mali čas šli sme sa najesť. Dali sme si v jednej menšej reštike denné menu. A keď sme dojedli, ku vedľajšiemu stolu si prisadol mladý chalan a keď som sa bližšie pozrela, spoznala som ho, bol to o rok starší chalan, s ktorým sme chodili na jednu školu a počas štúdia sme sa bližšie skamarátili. Videla som ho po troch rokoch, a veľmi ma toto stretnutie potešilo.
Nakoniec sme sa dopravili súkromným lietadlom späť domov, respektíve sme mali ešte 1,5 hodiny do konca pracovného času, tak sme sa s kolegom vrátili do práce. Kde sme si prešli prezentáciu a všetky novinky zo stretnutia.
Keď som nad tým večer uvažovala, uvedomila som si, že mám skvelú prácu, skvelého šéfa, ktorý mi dáva veľa možností, čo znamená, že kariérne stále rastiem a rozvíjam sa, snažím sa učiť nové veci a stále pracujem na nových projektoch. Pracujem a stretávam sa s ľuďmi, ktorí majú už nejakú tú úspešnú kariéru za sebou, čo je pre mňa obrovskou výhodou, prichádzam do kontaktu s množstvom nových informácií. Ale aby som nechválila len veľké firmy, mám skvelých aj kolegov v práci, veď taký Lukáš ma naučil napísať zdrojový kód, ha a to nevie hocikto :)
Komentáre