ze si pochoval nieco ine, ale depresivnych myslienok mas v sebe velmi vela. Skus to otocit - nie kazdy clovek je odpad. Nie kazdy kusok sveta je spinavy. Skus pozerat okolo seba, tolko cistych ludi kraca okolo Teba, len treba pozerat, vnimat, otvorit srdce a dusu. Potrebujes nebyt sam, ale robis vsetko preto, aby si bol. Ver mi, viem o com hovorim, az prilis dobre viem... Co tak skusit ozvat sa priatelom, zavolat, napisat, stretnut sa. Mozno aj ta ruka, ktoru tak velmi potrebujes do svojej je niekde celkom blizko...

nie ľudia nie sú odpad. A ja ani nie som sám. Každý deň chodím do školy, kde ma majú radi a pár krát do týždňa sa idem zabaviť s kamarátmi. niekedy si vypijem a môj život ma vôbec nenudí. To čo je vomne sa nedá vysvetliť ani opísať. Nie je to depresia, tú poznám dôkladne.
Ignorujem city pokým to je možné. No som ako nádoba, ktorá sa pomaly plní a keď dosiahne vrchol tak je potrebne ju vyprázdniť. Takto ja fungujem posledné mesiace.
Nie som šťastný, ani nešťastný... Len sa občas potrebujem vyprázdniť... Aby som mohol pokračovať ďalej. Cit si teraz nemôžem dovoliť. Mám priveľa inej roboty!
ďalšie príspevky snáď budú normálnejšie :)

je zamyslieť sa nad svojim súčasným rozpoložením. Choď do prírody a popremýšľaj. Daj svojim myšlienkam šancu. Nech sa dostane na povrch čo potrebuješ. Momentálne nie si si istý. Inak by si nenapísal:
"Potrebujem chytiť niekoho za ruku a povedať jej čo pre mňa znamená. Potrebujem nebyť sám." A v komentári oponuješ sám sebe, keď uvádzaš: "Cit si teraz nemôžem dovoliť. Mám priveľa inej roboty!"
Podľa mňa potrebuješ spriaznenú dušu. Nemusí ísť hneď o lásku. Mal by si sa niekomu zdôveriť. A možno práve tej, na ktorú myslíš. S rozporuplnosťou sa stretávame často. V tomto stave však nezotrvávaj pridlho. Cit sa nedá naprogramovať. Ale ak je na dosah ruky, siahni po ňom. Neodopieraj si ho! Tá "iná robota" Ti možno pôjde lepšie od ruky, keď budeš zaľúbený, alebo budeš mať aspoň dôvernú priateľku alebo priateľa, ktorí si Ťa vypočujú a povedia Ti svoj názor. Obohať si svoj život. Ak ničím iným, aspoň si prečítaj dobrú knihu. Možno prídeš na iné myšlienky. Úprimne Ti to želám.

ked citis potrebu blizkosti a prejavenej lasky

nie. Človek nie je stvorený na prmýšľanie. Či už tomu veríš, alebo nie... Mnoho životov by bolo krajších. Mnoho životov, by sa neskončilo zbytočnou smrťou, ak by sa toľko nepremýšľalo. A popremýšľať o mojom stave? Nie ja natom nie som zle. Ak by som sa pozrel na seba z pohľadu pozorovateľa povedal by som, že nemám prečo nebyť šťastný....nemám prečo byť nešťastný... Proste nechajte to tak. toto je blog.sk, nie psychoporadňa.sk

Ale ďakujem vám :)

realite, o ktorej vie, že je zlá a príliž skutočná. Preto sa ponára do vlastného sveta myšlienok....Tvorí si vlastnú realitu...

zatúlala...aj ja sa občas potrebujem myšlienkovo vyprázdniť...hneď po tom asi ani nepotrebujem odozvu, analýzy, pretože mám pocit, že to aj tak ostatní ľudia nepochopia...len to dať zo seba von a nevysvetľovať, potom je zase na chvíľu pokoj...zistila som, že tvorba nového neskutočného sveta je len ilúzia, v podstate som to nikdy nevedela urobiť, až príliš veľa reálnych vecí sa okolo mňa dialo a ja som s nimi ešte vtedy nedokázala nič spraviť...aspoň som si to myslela a možno by sa aj dalo, len som netušila ako....a dnes ma tá bezmocnosť sprevádza každý deň...o to viac si vážim dni, ako je tento, pokojný, prepletený bezdôvodným úsmevom, často aj vďaka ľuďom, ktorých stretávam...nechcem žiť vo sne, ale tešiť sa z toho, čo sa deje okolo a vo mne...dá sa to ;) aspoň verím, že áno...žeby ďalšia ilúzia? nechcem byť klamaná, iným, ani sama sebou...brú nôcku apeironn :)

Ja milujem život. Mám rád tie pocity, keď sa len tak prechádzam prázdnymi ulicami a môžem sa usmievať, lebo viem, že šanca žiť je to najkrajšie, čo nás mohlo postretnúť.
No ešte viac pre mňa znemenajú chvíle, keď sa môžem v daždi chodiť na miesta, ktoré vyvolávajú v mojej duši nostalgiu a ja cítim závan depresie. Mám chuť ľahnúť si na zem a ostať tam večne. Nechce sa mi žiť a moja myseľ je vo víre surealistických myšlienok. Cítim sa byť naplnený emóciami. Cítim sa byť pošpinený a musím všetko zlé vylúčiť zo svojho tela. Píšem a uverejňujem texty, ktoré sa vám zdajú hlúpe a plné ľutovanie a plakania nad svojím nešťastným osudom. No, všetko takto napísane je prehnané a príliž pritiahnuté za vlasy. Lebo v tom je tá poézia. Ak by sa ma spýtali, či by som dostal šancu nikdy sa nenarodiť po tejto ceste, ktorou som prešiel, neviem čo by som odpovedal.
No milujem život. milujem lásku, bolesť aj krásu. tak rôzne slová, pomenovania, však s rovnakým významom.

z prveho dojmu poviem toto: co do eteru vysielas, to sa ti vracia. cim sa navibrovavas, to k sebe pritahujes. podobne pritahuje podobne. je to odveky zakon existencie.
preto hoci sa ti zda, ze taketo vylevy na anonymnom portali ti pomahaju, je to len kratkodoba zalezitost... poslal si do sveta material, a coskoro mu budes musiet celit znova. je to ako prd. tym, ze ho z analu vypustis, sa ho este nezbavis uplne. budes ho musiet este nejaku chvilu inhalovat. :)

ak potrebujes taketo vylevy zo seba dostat, odporucam napisat na papier, nahustit don, co sa zmesti, ist niekam do prirody a z dohladu polesneho to spalit. nekrmit tym eter tak husto, ako to robis na tomto blogu. raz za cas ano, ale hoci sa to nezda, toto je silna zbran.

snad niekto chape, co som tymto mienila. :)