Potlačila zívnutie a s úsmevom sa prihovorila malému Tomáškovi. Letmo pohladila vankúš na vedľajšej posteli a na sekundu jej bolo ľúto, že v perinách sa už nedrží teplo Tomášovho tela. No veľmi sa tomu nečudovala, veď Tomáš vstával do práce takmer pred dvomi hodinami. Hoci on sa väčšinou zobudil o niekoľko minút skôr, než izbu zaplavil jemný zvuk budíka, ona sa vždy prebudila na dotyk jeho pier vo svojich vlasoch. Dnes popri jeho bozku vnímala aj ľadový vietor, ktorého nárek počula spoza pozatváraných okien.
Nepríjemné skučanie vetra za oknami ju prinútilo vstať a pripraviť Tomášovi na cestu termosku horúceho čaju. Keďže celý deň bude jazdiť v tomto nepríjemnom počasí, nech sa aspoň trošku zohreje. K tomu pribalila chutnú desiatu a niekoľko kúskov koláča z predchádzajúceho dňa.
Tomáš odišiel a ona vošla do kúpeľne. Opláchla si tvár, prečesala si dlhé rozpustené vlasy a zahľadela sa do svojich očí v zrkadle. Vrátila sa do postele a zaspala pri počúvaní Tomáškovho pravidelného odfukovania.
O necelé dve hodiny znovu vošla do kúpeľne. Prekvapila ju prasklina, ťahajúca sa od polovice zrkadla po jeho spodný okraj. Napadlo ju, že to neveští pre dnešok nič dobré. No pretože nebola poverčivá, túto myšlienku pustila z hlavy. Skôr jej bolo ľúto zrkadla, ktoré kedysi s Tomášom objavili v jednom zapadnutom obchodíku. Trochu ju podráždilo, že netušila, čo puklinu spôsobilo...
Obliekla seba aj malého Tomáška, najedli sa a vybrali sa na prechádzku. Hoci sa jej do mrazivého počasia veľmi nechcelo, potrebovala nakúpiť. Plánovala príjemný večer s Tomášom a malým Tomáškom. Chutná večera, zákusky, pohár vína. Bolo to už dávno, čo si našli čas len tak si posedieť a rozprávať sa vo dvojici.
Vonku sa zdržali asi hodinu. Pomalým krokom sa vracali domov. Skrehnutými rukami tlačila káričku s drobčekom, ktorému sem-tam prehodila slovko ako odpoveď na jeho nezrozumiteľné bľabotanie. Popritom sa snažila pozerať pod nohy, aby sa na klzkom chodníku nepošmykla. Zrazu si všimla, že pred ich rodinným domom stojí auto Tomášovho otca. V prvej chvíli ju to prekvapilo, pretože cez pracovný deň dopoludnia mal vždy veľa povinností vo svojej firme. Zrazu ako blesk ňou prebehla myšlienka na prasknuté zrkadlo a predtucha niečoho hrozného.
Prestala vnímať nebezpečenstvo šmykľavého chodníka a rozbehla sa aj s káričkou k domu. Tomáško začal preľaknuto plakať. Na prudké pohyby a nečakané zrýchlenie nebol pripravený.
Prudko otvorila bránku, ktorú nikdy nezamykala. Uvidela Tomášovho otca búšiaceho na drevené vstupné dvere. Keď začul buchnutie bránky, otočil sa. Záplava sĺz na jeho tvári bola pre ňu dostatočnou výpoveďou.
Komentáre
Ak mi nejaký ten detajl neušiel...
Aj keď po druhom prečítaní...
Ja nie
Našťastie, už je štyri roky šťastná s niekým iným...
Ale to zrkadlo - to som si vymyslela :o))
Bodaj by ťa!
No aj tak je to smutné, že sa to stáva.
:(
:o))
y... ako ywanka? Ja len, aby som vedela do budúcnosti :o). Alebo je to proste len y?
Iba pre vysvetlenie...
Sem to už písať nebudem.
ahoj laskonka
myslela som, ze ta len kopla muza... nemam rada taketo skutocne pribehy... teda mam rada pribehy tohto typu, ale radsej som ked su vymyslene... doplnene zrkadlom je to aj umelecky velmi pekne...
:o.)
Ahoj teta ywana...
Čítam tvoje články na sme-čku...
pardon
Už som chcel iba dodať že je vidno, že sa snažíš.
Radosť čítať.
V tom prípade
A y... sa ospravedlňujem, že som ju/ho pokladala za niekoho iného :o))
ywa, tiež by som bola rada, keby sa takéto príbehy nestávali v skutočnosti ... vtedy to bolo hrozné, dnes je to už len smutná spomienka. Našťastie, sestranica má teraz skvelého priateľa a s minulosťou je už snáď zmierená ... hoci viem, že nezabudne.
Mimochodom ywana
ahoj decka
laskonka
tento