Šľak ma ide trafiť z ticha po prázdninách

        Šľak ma ide trafiť zo žiaľu, že skončili prázdniny. Pochopte rodiča, ktorý pošle celú rodinu do hôr a užíva si celý týždeň ticho. Pochopte dospeláka, ktorý túži po slobodnom pohybe po byte, po hviezdicovitých túrach do špajze, na balkón (tam je huspenina), ktorý túži po hi-fi veži a môže si púšťať hudbu svojich snov, svoje skupiny svojej mladosti na svojich megacykloch...
Hoci - teda, aby som sa vám priznal celkom úprimne - po prvých dňoch nadšenia z ticha začne to ticho bolieť. Prestane liečiť a začne znervózňovať. Mám rád samotu, ale dobre je, keď je v tej samote niekto so mnou...
Mával som to ako učiteľ. Vždy som sa pred prázdninami tešil, že už neuvidím každý deň ráno tie ksichty - rozmaznané, pyšné teenegerské, panovačné... ale po pár dňoch mi tie ksichty milované, pyšné, teenegerské, panovačné začali chýbať! Na začiatku veľkých letných prázdnin som sa vyžíval v samote. Zatiahol som roletu pred horúcim slnkom, načal detektívky, ktorých sa za školský rok nazhromaždila na nočnom stolíku celá kôpka, zapol bakelitový ventilátor z vtedajšej NDR a oddával sa prázdninám. Ale po týždni som sa neudržal a hral som na plavárni ping-pong so zvyškom triedy, ktorej chudobní rodičia nevedeli obstarať prázdniny v zahraničí. Mal som nechytateľné servy a tak som bol pri ping-pongovom stole kráľ. Čučoriedky som učil hrať "ameriku" (na niektorých ping-pongových kolbyštiach to volajú aj "kolotoč").
Pri dnešnom militantnom postoji feministiek by som bol určite obvinený zo sexuálneho zneužívania maloletých (bolo leto, čučoriedky hrali ping-pong v bikinách) a ja už som mal vtedy temer 30 rokov! Ale feministky boli vtedy ešte neprebudené, potajmä si holili fúzy a mali iné starosti ako ničiť tridsaťročných, staručkých učiteľov ping-pongu.
V tom čase som získal svojich žiakov a žiačky najmä vypracovaním teórie o zlúčení školských prázdnin so školskými prestávkami. Poviem vám o čo išlo - možno aj vás chytí moja prevratná teória. Nikdy sa nedostala do praxe, pretože myslenie dospelákov je skamenelina. Chcel som dosiahnuť, aby žiactvo demokratickým hlasovaním mohlo odsúhlasiť výhodnú maličkosť: vyučovania cez školský rok bez veľkých a malých prestávok. Ale všetky päťminútové malé a dvadsaťminútové prestávky by sa zrátali a pridali by sa k veľkým hlavným prázdninám. Vtedy ešte neboli computery a spamäti sa mi to nechcelo počítať, ale tá minutáž by podstatne prispela k predĺženiu prázdnin. Žiacka verejnosť bola nadšená, ale skostnatelá byrokracia dospelákov nechcela o mojom návrhu ani počuť.
Šľak ma ide trafiť zo žiaľu, že skončili prázdniny. Mohol som si ešte užiť samoty bez tých mojich rozmaznaných, milovaných, pyšných a panovačných deti! Ale - keď ony sa už vraj všetky tak strašne na mňa tešili! Najmä na tie moje múdre reči.

Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------