láska je poznaním a radosťou z bytia, ktoré je sebou samým, v Tebe. Buber vraví vzťahu "Ja a Ty." Ty je práve tým Ty, že nie je Ja. ak by bolo ja, nebolo by vzťahu, bol by len obraz v zrkadle, zraňujúci, ak by si mal prijať jeho podobu práve Ty a stať sa tak niečím ako ja... stať sa odrazom svetla na striebre je stratou identity a hodnoty, je degradujúcim zpredmetnením bytia v obraze... je bolestným odosobnením a potupujúcou dehumanizáciou.
v láske má Ja za cieľ nebyť, vytratiť sa v sebatransdencii (Frankl), vo vytrvalom putovaní k dotyku s Ty, v stretnutí, ktoré mu dáva dokonávať zmysel bytia, ktoré je plnosťou človečenstva, ktoré je stavaním sa a uskutočňovaním ľudskosti. láska znamená vyjsť naplno k Ty a v strate ja sa stať Ja.

Rogers vraví, že "osoba, ktorá je milovaná s úctou, nie majetnícky, kvitne a a rozvíja svoje jedinečné ja. osoba, ktorá miluje nemajetnícky je sama sebou obohatená." milovať znamená stratiť všetko a nakoniec v pokore prijať obohatenie zo straty, ktorá darúva zrelosť a počlovečuje. láska je v prvom rade sloboda od seba a "sloboda od" potom učí "slobode k". sloboda od seba, od vlastnenia učí k slobode k úctivej láske, k slobode k Ty. a v nej je radosť plná. v nej je priestor nekonečný. v nej je možnosť k všetkému. z nej vychádza vďačnosť v pravde. v nej sa rodí vzťah. v nej zanikajú normy a pravidlá, lebo ako vraví Häring, "láska je viac ako prikázanie". a vďačnosť za lásku viac nie je nutnosťou, je autentickou odpoveďou oblaženého srdca. je ako jas v očiach smejúcich sa detí...

ak ostanete v láske, "poznáte pravdu a pravda vás oslobodí" (jn 8, 32)