Pozri na seba do zrkadla.

Seba sa spýtaj,

povedz...

takto si to chcel?

Že mi ťa ukradla

a dieťa má byť

ten jej tmel?

Že ťa to mrzí?

Že ti teraz niečo

srdce stíska?

A ja som ďaleko...

v očiach slzy...

A ja som pre teba

vzdialene blízka.

Keď ďalšia duša z vesmíru

už klope na životnú bránu,

nehovor: Ľúbim ťa.

Máš jeho, máš ich...

tak chráň ju!

Keď ďalšej duši

v prvom výkriku

pľúca naplní kyslík,

potichu poviem:

-stále na teba myslím...

Tíško povieš:

-stále na teba myslím...