Bolo to 9. septembra 1944.
Prišli sme z dediny z nákupu, lebo sme bývali pri horách, a síce na Ružovom vrchu alebo známejšie povedané na Komandlovskom vŕšku. Ja som síce musel ísť do práce, a moja manželka Mária Mičunková chcela uspať naše roztomilé trojročné dieťa menom Alica Mária Mičunková, ktoré nemalo o spánku ani poňatia.
Medzitým prišla pani Peštová, ktorá nám bola susedka vo vinohrade, a požiadala moju manželku, keby jej prišla pomáhať oberať hrušky. Moja manželka nebola nikdy záhaľčivá a bola ochotná jej pomôcť a dieťa nechala doma v posteli, lebo si bola istá, že sú doma ešte staršie deti, a to Vojtech trinásťročný a Jarko sedemročný. Títo dvaja chlapci chodievali kozy pásavať. Keď prišli zo školy, tak i tento krát išli s kozami do hôr na miesto, ktoré sme mali zakúpené po niekoľko rokov pre tieto kozy.
Medzitým sa stala taká katastrofa pre nás, že Alicka zostala doma sama.
Mrštná Alica zoskočila z postele v košeli, zobrala si so sebou svoje topánočky a prišla 
k mojej matke a prosila ju „Babičko, obujte ma!“. Matka táto volala sa Kristína Mičunková. Ona ju obula a povedala, že ide k mamičke do Peštového vinohradu. Potom chytila dieťa a dala ho k susedom na chodník, poneváč sme mali včely, ktorých sa Alica veľmi bála. Samozrejme, z poučenia ich injekcií.
k mojej matke a prosila ju „Babičko, obujte ma!“. Matka táto volala sa Kristína Mičunková. Ona ju obula a povedala, že ide k mamičke do Peštového vinohradu. Potom chytila dieťa a dala ho k susedom na chodník, poneváč sme mali včely, ktorých sa Alica veľmi bála. Samozrejme, z poučenia ich injekcií.Alica, ktorá nie jedon ráz bola už i sama v tomto vinohrade, šla za mojou drahou ženuškou, ktorú však v Peštovom vinohrade nenašla. To sa jej stalo osudným, lebo pravdepodobne malá Alicka išla len po búdu. A tak svoju maminku nenašla, lebo maminka bola až na spodku vinohradu.
Alicka sa teda jednoducho vybrala domov.
Keď prišla domov, tu nenašla už ani moju matku, ani Zdenku, preto išla jednoducho
za Jarkom a Vojkom do hôr, a tam zablúdila.
Neni div, že zablúdila, lebo nemala ešte 3 roky.
Keď tam aj niekoľko ráz bola s tými chlapcami, alebo s manželkou, nevedela sa orientovať v tejto hore. Keby Jarko a Vojko boli pásli na tom mieste, kde niekoľko ráz bola s nimi, nemohlo by dojdit k tomu stratenému osudu, ktorý nás tak strašne začal trápiť.
No však týmto mojim pasákom som nadával, prečo nepásli tam, kde pásavali.
Ale samozrejme na tom mieste sa už pásť nedalo. Oni pásli v dedkovom táli.
Tentoraz to je rovno komandlovského a Alinka išla napravo, o čom sme ešte
v tom čase nevedeli. Až pozdejšie sme to tak vyšetrili.
Keď moja žena prišla od susedov, ešte dieťa nehľadala, myslela, že je s chlapcami
v horách. Až prišli chlapci z hôr asi o 5 hodinách, pýtala sa, kde je Alicka,
ale Alicky nebolo.
Začala moja manželka kričať, volať a behať sem-tam
po všetkých komandlovských vinohradoch.
V ten deň som robil od jednej do ôsmej večer.
Práve som prišiel do dediny a stavil som sa na 2 deci vína.
Ešte som nezaplatil, keď za mnou pribehla moja žena.
„Ty sa tu bavíš a my nemáme Alinky!!!“ s plačúcim hlasom ledva vyriekla
No ja som viac nepotreboval, lebo naše dievčatko som miloval nadovšetko, ako oko v hlave.
Utekal som aj s mojou manželkou na notársky úrad požiadať o rozhlas pána komisára.
Tam už nebolo nikoho, lebo bolo už 8 hodín večer aj desať minút.
Ale pán vedúci ešte pilne pracoval v svojej pracovni.
Tak som mu vec dôkladne vyrozprával a on bol ochotný mňa odporučiť komisárovi,
ku ktorému som utekal aj so starším synkom Vojkom.
Komisár práve večeral a zdelil mi, že príde, len sa navečeria.
Onedlho aj prišiel.
Pán vedúci notár napísal mimoriadnu vyhlášku takto:
Mimoriadna vyhláška.
Štefan Mičunek hľadá niekde zablúdilé dieťa,
dievčatko 3-ročné menom Alica Mičunková.
Kto by o tomto niečo vedel,
nech ihneď doporučí rodičom...!!!
Skladal to otec Štefan Mičunek,
keď mu bolo teskno za Alicku
Prepisoval Vojtech Mičunek,
najstarší syn Štefana Mičunka
© Alica Mičunková
(Pozn. editora: tu záznam spomienky Štefana Mičunka končí, druhá časť sa nezachovala.
Príbeh zajtra dorozpráva teraz už 70-ročný Jaroslav Mičunek, mladší syn Štefana Mičunka.)
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Komentáre
moja babka