Rodina su ludia, ktorych si nevyberame.
Casto su aj najlepsimi priatelmi.... Ak ma clovek stastie.
Ja mam... (alebo som mala?) takeho brata.. Je starsi o 7 rokov.
Ked som sa narodila, hned sa pani ucitelke chvalil novou sestrickou. "A ako sa vola?" ...Nevedel, tak sa hned bezal domov spytat "No Amalka!!! ". Vykrikoval potom kazdemu cele dni...
Ked som si ako dvojrocna rozbila hlavu a tiekla krv, pani ucitelke hovoril,ze umieram.
Ked bol siedmak a ja prvacka, hanbil sa za mna.
Ked som bola osmackou ja, hovoril mi "Ak budes mat s niekym problem, povedz mi."
Ked som maturovala, tak chcel zmalit kazdeho chlapca, ktory sa mi pozdravil.
Ked mi tiekli slzy, podal mi vreckovku. Ked ma nieco bolelo alebo som sa nevedela rozhodnut, povzbudzoval ma. Ked na mna (niekedy aj opravnene) kricali nasi, vtlkal mi "Jednym uchom dnu, druhym von."
Ked sa zenil, sla som mu za svedka.
Bol pre mna oporou. Neviem, ci som mu nou bola aj ja, ale mali sme fajn vztah. Aspon myslim...
Obcas mi stale dohovaral a radil. Fajn. Brala som to, je to starsi brat. Aj ked som mu vykricala, ze sa nemusi spravat ako moj otec, lubila a respektovala som ho....
Ale preco mi zrazu neveri? Preco sme sa odcudzili? Preco da na reci inych? Preco veri intrigam zavistlivcov, na ktorych nie je zrnko pravdy?
Preco??
Ako spolu budeme vychadzat, aj ked tu pravdu, za ktoru sa mne uz s nim nechce hadat, zisti?
:o(
Aj tak ho stale lubim...:o(
03.01.2010 00:38:54
...Ked som maturovala, tak chcel zmalit kazdeho chlapca, ktory sa mi pozdravil...
Komentáre
neviem
toto som prezila s matkou..vyborny vztah az do mojho vydaja..kedze nas vychovala sama-citila som potrebu byt jej oporou vo vsetkom....ale ona mala svoje postoje-mne zrazu cudzie,nepochopitelne..cim viac som dokazovala sve ciste pohnutky-tym som si viac skodila..DODNES TOMU NEROZUMIEM...napriek ubolenej dusi som tu vzdy,ked potrebuje..
ma uz po 80tke-takze potrebuje...
ZLOZITA LUDSKA PSYCHIKA nas rozdeluje...keby to bolo jednoduche,staci podla cinov...
som ti o svojom..bys vedela,ze aj dalsi sa pytaju P R E C O ?