Vomitus nebol tento raz spôsobený vzácnym polóniom neznámeho pôvodu, ale sentimentálnym tónom listu, z akého by sa poblil aj najotrlejší tajný agent. "Пусть Бог простит вас (господин Путин) за то, что вы сделали - не только со мной, но и с моей любимой Россией и её народом." Opäť ho naplo. Potom vzal pero a list podpísal. Kývol na poslíčka, aby pristúpil bližšie. "Povedz im, nech ho zabijú," povedal slabým hlasom. Poslíček sa zatváril rozpačito. Litvinenka znovu naplo. Keď kŕč pominul, zašepkal: "Toho patetického chruňa, čo písal list. Povedz im, že je to moja posledná vôľa."

Či bola splnená, nevie sa.

Litvinenko ani poriadne nevychladol a už sa v korporátnych médiach začala globálna protiputinovská PR kampaň, ktorú nám skrzevá smetiareň sprostredkovávala istá Procházková. Táto osoba je známa tým, že z bezprecedentného teroru na deťoch v beslanskej škole, ktorý zorganizovali jej čečenskí kamarátikovia, obvinila rodičov utýraných detí - a samozrejme Putina.

Korporátna kampaň "Putin - vrah Litvinenka" bola úspešná. Miliónom divákov, čitateľov a poslucháčov západných korporátnych médií tuhla krv v žilách z Putinovej beštiality. "Hen, sviňa jedna megalomanská. Nestačí mu nechať úbohého dobráka Litvinenka, kritizujúceho putinovskú nedemokratičnosť, obyčajne odpraviť. Veď  odkedy vynašli zbraň s tlmičom, niet spoľahlivejšej metódy. Aj na právnikov. Ale on nie. On musí špecialitku vymyslieť, aby sa Litvinenko zversky trápil. Fuj Putin! Fuj Rusko!"

Po štyroch rokoch sa vďaka WikiLeaks dostáva do médií záblesk pravdy. Pravdu povediac, je to neuveriteľné.

Kauza Litvinenko ako súčasť veľkej protiputinovskej a protiruskej hry (spolu s obdobnou kauzou Politkovská) bola - a je - natoľko citlivá, že sa správy posielajú inými kanálmi, než sú radoví diplomati, produkujúci hlásenia, ktoré majú stále štatút polooficiálnych správ. V uniknutých diplomatických správach sa však slaboduchejší jedinec, zrejme nepoučený o zakázaných témach, k Litvinenkovi vyjadril."Rusko sledovalo Litvinenkovych vrahov, ale britská tajná službá povedala ruským kolegom, nech sa nestarajú, pretože Briti majú všetko pod kontrolou."  Zakrátko Litvinenko otrčil kopytá, zanechajúc podpis v liste na rozlúčku.

Ako sa dozvedáme z uniknutej diplomatickej správy, osobitný veľvyslanec RF Anatolij Safonov povedal veľvyslancovi USA s osobitným určením Henrimu Crumptonovi, že Rusko do Litvinenkovej smrti nie je zamontované, ale "neposkytol žiadne ďalšie vysvetlenie."

Vysvetlenie by skôr mohla poskytnúť MI5 (a CIA) Safonovovi. Napríklad o pôvode polónia. Lenže skúste hovoriť o židovskom polóniu z Tretieho chrámu v Dimone čo i len potichu. Hneď ste antisemita a môžete sa s prácou pre MI5 rozlúčiť. Aj analýza ďalších udalostí okolo Berezovského, ktoré viedli k tomu, že Litvinenko pohltal polónium ako keby to bol aspirín, by bola čírym antisemitizmom. A tak v celej plejáde slobodnej tlače túto očividnú a vysoko pravdepodobnú indíciu pôvodu polónia nikto z prepytujem investigatívnych novinárov ani nespomenie. Tabu.

 Pol roka po Litvinenkovej smrti a spustení spravodajskej hry "Putin - vrah Litvinenka" (obdoby spravodajskej hry Putin - vrah Politkovskej) boli už korporátnymi médiami vyšisované západné teliatka natoľko protirusky rozpálené, že Berezovskij, alias Platon Jelenin, vytasil eso: "Chcem v Rusku zorganizovať násilný krvavý prevrat! Revolúciu! A už aj podnikám kroky, hlavne finančné." Jop, povedal by ruský mužík. Jak v 1917-tom. Aj vtedy všelijakí bastardi zo západu peniažky boľševickým revolucionárskym kurvám posielali.

Na lepší hrob nemá starý kámoš Borja Berezovskij peniaze. A tak si tam Litvinenko leží medzi ohobľovanými doskami, s polčasom rozpadu dlhším ako Po 210

Ja teda neviem, ale už ani tá americká kinematrografia nie je, čo bývala. Idem si ja do kina na film RED, tešiac sa na zlých ruských agentov. Že či im tam tento raz budú šľahať plamene z papule, alebo čo si ešte scenárista a režisér vymyslia. A tam šľachetný ruský agent nielenže dopomôže k odhaleniu skurvysyna kandidáta na US prezidenta, ktorý plošne vyvražďoval v Guatemale, ale ešte aj vysvitne, že je citovo spriaznený s americkou agentkou vo výslužbe, ktorá ho voľakedy zo samej lásky trochu rozstrieľala. A to nie je všetko. Obcovanie hlavného hrdinu s pracovníčkou sociálnej poisťovne odhalí, že poisťovňa ešte stále vypláca dôchodky. Dokonalý happy-end.