Femme Fatale - časť IV. - Spev nočného vtáka

"Yoshiroko je veľmi šikovné dieťa. Má síce 10, ale vedomosti má ako 16-ročné dieťa. Mali by ste ju nechať študovať na špeciálnej škole pre nadané deti."
"Pani učiteľka, uvedomujeme si to, ale sme chudobná rodina a nemôžeme jej zaplatiť takú školu."
"Pán Takeshi, skúsim vám pomôcť. Sú rôzne štipendiá..."
"Ďakujem, ale rátali sme s tým, že až skončí školu, tak nám pomôže v obchode."
"Pán Takeshi, vaša dcéra je veľmi nadaná, nemôžete jej talent len tak pochovať vo vašom obchode."
"Milá pani učiteľka, ja som jej otec a ja rozhodnem, čo je pre moju dcéru najlepšie. Dovidenia. Poď Yoshiroko."
"Áno otec. Dovidenia pani učiteľka."
"Dovidenia Yoshiroko.", povedala s úsmevom učiteľka.
" Skúste o tom ešte porozmýšľať pán Takeshi. Dovidenia."

Takeshi nastúpil so svojou dcérou do auta a vybrali sa do obchodu.

"Yoshiroko, podaj mi tu škatuľu s gombíkmi."
"Prosím, tu je otec."
"Ďakujem."
"Skúste si vybrať s týchto gombíkov pani Kobayachi."
"Sú veľmi pekné pán Takeshi, ale ja by som potrebovala také z námorníckym vzorom."
"Yoshiroko, môžeš mi podať tie z námorníckym vzorom? Sú v ..."
"Piatom šuflíku, viem otec.", odpovedala pohotovo Yoshiroko.
"Ta vaša dcéra sa vám v obchode vyzná. Ako dlho vám už pomáha?"
"No dnes je to prvý deň, manželke bolo zle a tak ju zastupuje Yoshiroko.", povedal zamyslene pán Takeshi.
"Tak to je potom veľmi šikovné dievča."
"Áno, je veľmi šikovná.", povedal pán Takeshi a opäť sa zamyslel nad otázkou, ako mohla Yoshiroko vedieť, že tie gombíky sú v tom šuflíku.

"Dovidenia pani Kobayachi."
"Dovidenie pán Takeshi. Ahoj Yoshiroko."
"Dovidenia pani Kobayachi."
Dvere na obchode sa zatvorili. Ostal tam otec s dcérou.
"Otec?"
"Áno, Yoshiroko?"
"Pani Kobayashi si odniesla ešte štyri gombíky, za ktoré nezaplatila."
"Ako to vieš?"
"Kým som vyberala gombíky a ty si premýšľal, ako to že viem, v ktorom sú šuflíku, ona si štyri gombíky rýchlo vybrala a dala do tašky."
"Prosím? Ako to myslíš? Čo...? Vlastne..? Ako to všetko vieš?"
"Neviem ako, jednoducho to viem."
"No dobre, zatvoríme obchod a potom sa o tom porozprávame aj s mamou."

Takehi zatvoril obchod a spoločne s Yoshiroko nastúpili do auta a vybrali sa domov. Nevšimol si v spätnom zrkadle auto, čo ich sledovalo. Keď dorazili domov pani Takeshi ich už čakala s večerou.

"Kde ste tak dlho boli?"
"Zastavili sme sa v obchode, aby sme nakúpili nejaké potraviny."
"Yoshiroko choď si umyť ruky.", povedal Takeshi.
"Áno, otec."
"Yoko, musím sa s tebou porozprávať o Yoshiroko."
"Stalo sa niečo?", povedala s obavami Yoko
"Dnes v obchode..", začal Takeshi, "Yoshiroko vedela presne, kde sú gombíky s námorníckym motívom. Ja som jej to nikdy neukazoval a predpokladám, že ani ty."
"Nie."
"A potom mi povedala, že pani Kobayahi si ukradla štyri gombíky, kým sme sa my bavili o tých námorníckych."
"Ako to vedela?"
"No najprv som si myslel, že si to vymyslela, ale potom som ich pre istotu spočítal a chýbali presne štyri. Keď som sa na to Yoshiroko opýtal, tak mi povedala, že to jednoducho vedela. Že to nevie vysvetliť."
"Sadni si, musím ti niečo povedať."
"Čo?", povedal prekvapený Takeshi.
"No, ty si väčšinou v práci dlho do noci a tak si si to nevšimol. Prvýkrát som si to všimla, keď mala Yoshiroko päť rokov..."
Zrazu pribehla k rodičom celá prestrašená Yoshiroko.
"Pre domom sú traja muži a prišli nás zabiť."
"Čo?", opýtal sa otec.
"Sú traja, utečme, rýchlo.", súrila rodičov Yoshiroko.
"Bež rýchlo ku dverám a zdrž ich.", otočila sa k manželovi Yoko,  "A ty Yoshiroko poď so mnou.", povedala Yoshiroko jej matka a chytila ju za ruku. Prekvapený otec utekal k dverám, zatiaľ čo oni dve utekali do spálne. Yoko odtiahla dvere na skrini.
"Tu si čupni a ani sa nepohni, nech sa deje čokoľvek!"
Yoko zatvorila dvere na skrini a bežala k svojmu manželovi. Ten už medzi tým ležal na zemi za vyrazenými dverami. Takeshi sa, ale zdvihol a zaútočil na jedného z útočníkov. Dvoma presne mierenými ranami ho zasiahol na plexus a vyrazil mu pištoľ z ruky. Tá po dopade vystrelila, guľka preletela miestnosťou a rozbila vázu s kvetmi.
Ďalším presne miereným kopom do hlavy útočníka knokautoval. Otočil sa a pokúsil sa zaútočiť na ďalšieho útočníka, lenže tento už na neho mieril pištoľou.
Jemný záblesk preťal vzduch a guľka zasiahla Takeshiho do boku.
Ranený Takeshi sa zvrtol a kopol útočníka do ruky, v ktorej držal pištoľ. Pištoľ vystrelila a minula ho o pár centimetrov.
Tretí útočník, ktorý zatiaľ strážil pri dverách, vbehol do miestnosti a Takeshiho prekvapil.
"Niéééé", zakričala Yoko v momente, keď útočník potiahol spúšť.
Strela preletela jeho hrudníkom a Takeshi padol na zem.
Yoko pribehla k svojmu mužovi so slzami v očiach.
"Utečte!", povedal Takeshi slabým hlasom a naposledy vydýchol.
V tom momente k nej pristúpil muž, čo vystrelil na jej muža, a schytil ju za vlasy.
"Kde je tvoja dcéra!"
"Nepoviem ti to!", povedala rozhodným hlasom Yoko Takeshi. Chlap stiahol na zem a potom ju surovo ťahal za vlasy do ďalšej miestnosti, pričom Yoko kričala o pomoc.
"Len si krič. Frank postaraj sa o Helmuta.", povedal muž a pozrel sa na svojich spoločníkov, z ktorých sa jeden preberal z bezvedomia.
"Nechajte moju dcéru na pokoji!", kričala Yoko, "Prečo jej chcete ublížiť?"
"Do toho ťa nič.", odpovedal muž, ktorý ju stále za vlasy ťahal až do spálne.
"Radšej mi to povedz, lebo to z teba vymlátim."
"Nič vám nepoviem!"
Chlap surovo vytiahol Yoko za vlasy zo zeme a keď so slzami v očiach stála pred ním uštedril jej niekoľko rán. Tvár jej zaliala krv a ona padla na kolená.
"Nerob si to nepríjemnejšie, ako to musí byť."
"Nič vám nepoviem."
"Pozrime sa aká hrdinka a čo povieš tomuto.", chlap vytiahol zbraň, ktorá zabila jej manžela a vystrelil ňou Yoko do ramena.
Yoko výstrel odhodil na zem. Chytila si prestrelené rameno. No napriek všetkej bolesti sa hrdo postavila držiac si prestrelené rameno a s výkrikom sa na neho vrhla. Ďalšia guľka ju zasiahla do srdca. Padla na kolená, pozrela sa smerom k skrini, v ktorej bola Yoshiroko, usmiala sa a potom klesla na zem.
Chlap sa rozhliadol po miestnosti. Yoshiroko si cez priezor všimla akoby tetovanie pozostávajúce z bodiek pri jeho ľavom uchu. Pomaličky sa blížil k skrini. Chytil dvere a už ich chcel otvoriť, keď sa do miestnosti vrútil jeden z mužov a skríkol: "Ide sem polícia, musíme vypadnúť."
Chlap vystrel niekoľko výstrelov do skrine a bežal k autu. Brzdy zaškrípali a auto odišlo. Sirény policajných aut, ktoré niekto zavolal, sa rýchlo priblížili k domu.

Streli minuli Yoshiroko a v tmavej skrini vytvorili pásiky svetla. Otvorila dvere na skrini a prišla k svojej mame.  Jej telo ležalo v kaluži krvi. Ešte stále sa usmievala. Pozrela sa jej do tváre. Zrazu ju niekto zozadu schmatol za rameno.

"Nieééééé!", vykríkla Yoshiroko.
"Yoshiroko, niečo zlé sa ti prisnilo.", povedal Daniel.
Celá sa chvela. Objal ju a ona sa pomaličky začala spamätávať.
"Prepáč, občas mávam nočné mory.", povedala po chvíľke v jeho náručí Yoshiroko.
"Každý máme svoje nočné mory. Nie je to kvôli zajtrajšiemu letu do Londýna?"
"Neviem, možno.", povedala Yoshiroko a pevnejšie sa privinula k Danielovi.

Femme Fatale - časť III. - Kde sa nebo stretáva so zemou
Femme Fatale - časť V. - Londýnska hmla