Hašiš je skvelá vec, ak si chceš z hlavy vyraziť všetky tie debilné myšlienky plné vecí budúcich a nahradiť ich veľmi konkrétnymi halucináciami, v ktorých väčšinou vystupujú zelenomodré slony, ktoré si chobotmi fajčia vlastné vtáky. Závidím im. Možno som len sexuálne frustrovaný. Vlastne, to budem určite, lebo ako som si niekde prečítal, stoja o mňa len napichané ondatry, pri ktorých sa mi nepostaví. A najzaujímavejšie na tom je, že predtým, než o mňa stáť začali som stál ja o ne. A vtedy mi stál. Problém je, že zasa nestáli ony o mňa. Niekedy sa zdá, že môj život je len ďalším eufemizmom pre oxymoron. Rozhodne je to však intenzívne nespravodlivé. Čím narážam na ďalšie múdro „Taký je ...“

Ako vravieva môj priateľ, ktorý šukáva ondatry a sníva o láske, ktorú nechce, lebo príliš bolí tvrdiac, že ľúbiť by mali len naivné deti aby sa naučili niečo o živote. Napríklad to, že bez ohľadu na okolnosti s nimi každý poriadne vyjebe. Nie, že by to bola zlá škola. Len je to aj na mňa až príliš pesimistické. Beznádejné. Chcel by som z neho niekedy strhnúť kožu a pozrieť sa, ako vyzerá zvnútra. Za svalami a krvou a všetkými tými dobrotami, ktoré vytvorila príroda miliardami rokov evolúcie z trochy vody plnej hovien. Vyzerá totiž šťastný. Buď sa vie fenomenálne pretvarovať, alebo odhalil tajomstvo vesmíru. Alebo berie tvrdé drogy. Možno všetko naraz.

Nalejem si ďalší pohár whisky a pozerám jej do očí a vidím v nich, to čo som mal pred týždňom. To, čo v nich zajtra nebude. Čo som chcel. Zajtra budú plné sklamania a odporu. Tak to chodí a zaujíma to len málokoho, snáď okrem žiráf, ktoré si ma už týždeň doberajú. Otázky cez otázky na tému, že už sme pár a každý je šťastný. Chcú dávať, čo dáva dobrovoľne a čo nechcem a nemôžem prijať. Už nie. Mám svoju hrdosť a znie to tak smiešne, keď sa na to priznanie dívam napísané. Moja vášeň, môj hriech a moja láska. Moje ego, žiadna Lolita, žiaden Nabokov, žiadna klasika. Vlastne, asi to bude až pozajtra.

Asi sa dám radšej na písanie treťotriednych poviedok o kurvách. Hádam by mi to mohlo sedieť. Som majster tantrického sexu, prestávam pred vrcholom. Impotentný Cassanova, či kastrovaný Libertín.

Nalejem si ďalší. A ďalší. A ďalší.

Ďalší.

A čakám, kým ma pohltí temnota. Ktorá neprichádza. Asi sa bojí. Úsmev. Smutný. Čo som spravil, že sa ma bojí aj ona? Že ma odmietlo peklo a poslalo sem, na plán plný prázdna. Plný takmer dokonalého naplnenia.

Ďalší.

Chcela piť so mnou, no vždy pijem sám. Skladá hlavu na moje plece a rúčku, ktorú som kedysi chcel držať, na zadok. Šepká adresu. Kde je tá neha? Beriem ju do rúk a nesiem k autu. Whisky bola neplánovaná a haš už došiel. Tvár na prsiach.

Cesta plná vzrušenia z blížiacich sa  svetiel, ktoré vidím zvláštne.

Osamelý byt a dvere.

Do postele ju ukladám len v prádle, som zvedavý. Prsia má presne tak pekné, ako som si myslel.

Zatváram a beriem si taxík. Všetkého veľa škodí. Aj šťastia.

Pozajtra.

Zajtra bude plné planých nádejí.

Pičovín.