Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Novoročný prejav Starého Chuja

Najprv by sa patrilo vysvetliť názov tohoto komentára k politickej udalosti slovenského dňa, pretože nie každý musí byť v obraze. Tak Ivan Gašparovič, keď bol ešte za druhej Mečiarovej vlády  predsedom Národnej rady Slovenskej republiky,  tak uvedeným titulom (Starý  Chuj)  označil pred  zapnutým parlamentným mikrofónom vtedajšieho prezidenta Michala Kováča v pamätnom výroku "Ja idem privítať toho starého chuja...". Že bol mikrofón zapnutý, pravda nevedel, a teda z toho bol trapas na pohľadanie, kedže si túto pasáž jeho veselej rozpravy s kamarátmi z HZDS do svojich vysielaní prevzali všetky vtedy fungujúce médiá. Gašparovič síce napriek ušiam národa potom tvrdil, že povedal  "... starého uja...", ale ja sa predsa len spoľahnem na svoje uši. Pre mňa z toho vyplýva, že medzi slovenský miestny folklór už bude neodbytne patriť, že Gašparovič si sám vybral názov svojho úradu - Starý Chuj, a tak ja som ten posledný, čo by mu túto ním zavedenú zvyklosť kazil.

No ale poďme k veci, tradičnému novoročnému prejavu, tentoraz v podaní Starého Chuja. Vzhľadom na nudný televízny a rozhlasový silvestrovský program, ktorý ma nijako nedokázal odradiť od užitočnejšej práce, mi chýbalo trocha tej skutočnej silvestrovskej srandy, a tak som si Starého Chuja vypočul - naozaj som neoľutoval, pretože nesklamal. Štýl hlavne nikoho nenasrdiť, tak užitočný do budúcich prezidentských volieb, sa okrem snahy o pochválenie bývalej a súčasnej vlády radšej zriekol v podstate akejkoľvek politiky a v slávnostnom duchu sa pokúsil o také "havlovské" hlbšie zamyslenie sa nad hodnotami rodiny, štátu a civilizácie. Nejdem hodnotiť úroveň tohoto "zamyslenia", plného myšlienkových klišé a rodinnomagazínových žvástov. Pobavil som sa nad myšlienkovým pozadím celého prejavu.

Starý Chuj sa totiž cíti byť oteckom národa. V jeho marxisticko-leninskom ponímaní je rodina základnou bunkou štátu, teda aká je rodiny, taký je štát. A preto z pohľadu Starého Chuja - otecka je jeho povinnosťou upozorniť svoje nesvojprávne deti, teda nás, že máme obnoviť akési tradičné hodnoty rodiny, no a potom bude všetko dobré, pretože logicky bude aj dobrý ŠTÁT a ŠTÁT je predsa to najdôležitejšie v živote každého z nás, no nie? Starý marxisticko-leninský učiteľ síce spravil dobovú úlitbu bohom a na okraj spomenul, že "sme si zriadili štát, aby nám slúžil", ale v celom ostatnom prejave "oteckovský" prístup, kde štát sa stará o svoje ovečky buď dobre, alebo zle, ale stará sa VŽDY, tvoril základné posolstvo jeho prejavu.

Starý Chuj spolu s dvorným fickom a celou tou postkomunistickou socialistickou čvargou dodnes nepochopili, že táto koncepcia štátu, zrodená v absolutistických monarchiách, a ochotne preberaná a upevňovaná tzv. ľudovými a demokratickými vládami, ochotne, pretože to prináša osobný prospech a pocit moci alfa samca opice druhu Homo Sapiens, že táto koncepcia je principiálne neuskutočniteľná. Nikto nedokáže riadiť niečo tak zložité, ako je spoločenstvo ľudí, nikto okrem spoločnosti samej. Nedokážeme riadiť ani jednoduché stroje tak, aby sme ich bez neustálej rekonštrukcie nemuseli znova a znova prispôsobovať stále sa meniacim podmienkam prostredia. Spoločnosť, či sa to niekomu páči, alebo nie, sa riadi sama, plynule, prirodzene, pretože v nej neustále vznikajú nové čiastkové riešenia, ktoré medzi sebou stále súťažia o prežitie a prirodzený výber z nich uprednostní iba tie najoptimálnejšie riešenia. A potom aj tí najmúdrejší z najmúdrejších iba prekvapene pred tými riešeniami s otvorenými ústami. Nech robia, čo robia, napokon nedokážu vývoj spoločnosti predvídať, pretože veda nás učí, že nelineárne javy nie je možné principiálne predvídať a spoločenský vývoj je tak šialene nelineárny, že akékoľvek pokusy o plánovanie spoločnosti sú holým nezmyslom.

Preto je najlepší štát taký, ktorý čo najmenej zavadzia spoločnosti, taký, ktorý ju neriadi. Najlepší štát je iba jednou z mnohých organizácií v spoločnosti a čím menší vplyv na spoločnosť má, tým lepšie. Štát je samozrejme dnes nevyhnutnou organizáciou spoločnosti, už len preto, že svet je rozdelený na štáty. Niektoré funkcie spoločnosti nedokáže nijaká organizácia nahradiť lepšie, ako štát. Najdôležitejšou takouto funkciou je prijímanie pravidiel, ktorými sa spoločnosť chce riadiť, teda zákonov, a potom kontrola a vymáhanie týchto pravidiel. Štát by mal byť vlastne iba na to. Štát sa nemá starať o veci, o ktoré sa spoločnosť dokáže starať sama, najmä nie o životný štandard občanov, zdravie, vzdelanie, rodinu, a podobné veci, ktoré sú v moci každého občana štátu, alebo lepšie, každého člena spoločnosti. Štát rovnocenný s Rybárskym zväzom, neziskovou organizáciou, firmou, rovnocenný s každým svojím občanom je idálom najlepšie fungujúceho systému, aký si dokážeme vymyslieť. Nejdem to tu podrobnejšie rozoberať. Dokázali to predo mnou už mnohí a lepšie, je to poznanie vyplývajúce z vedných oborov ako kybernetika, teória nelineárnych systémov (teória chaosu), evolučná biológia, sociobiológia, evolučná psychológia, atď.

Preto sa niet čo čudovať, že z úst Starého Chuja, nevzdelaného právnika s právnickou a marxisticko-leninskou klapkou na očiach, môžu vzísť iba staré chujoviny, ktoré vyhovujú iba úzkej elite spoločnosti, tj elite, ktoá to bude donekonečna premieľať ako neviemaké múdrosti, pretože jej to prináša prospech a spoločnosť jej za tieto bezobsažné žvásty dáva časť svojich zdrojov, časť, ktorú by určite vedela využiť lepšie pre vlastný vývoj a nie pre blahobyt elity. Stále odovzdávame skoro polovicu svojho prospechu štátu, skoro 50 percent príjmu vo forme daní, a o zväčša na to, aby štát brzdil náš vývoj a prospech míňaním prostriedkov na neuskutočniteľné ciele.

Spoločnosť | stály odkaz

Komentáre

  1. Slová uja nemali žiadnu výpovednú hodnotu.
    to,že sa nemám škriepiť ,byť vlastencom a nespochybňovať význam štátu z jeho úst ma pobavilo viac ako spomenutý televízny program.
    V podstate sa vyhol všetkému a jeho prejav bol veľmi všeobecný.
    publikované: 02.01.2007 11:17:06 | autor: teide (e-mail, web, autorizovaný)
  2. von Cave,
    tento tvoj novorocny prejav blogersky som si precitala cely a pochopila, ze sa ti cosi nepaci na tradicnej konstrukcii spolocnosti, ktora je postavena na fungovani klasickej rodiny - mama,tato,deti, stari rodicia.mas nejaky svoj navrh ako ma fungovat starostlivost o dalsie generacie?
    A este: ano stat sa stal akymsi nastrojom na ovladanie menej dominantnych jednotlivcov, ktori su tym padom znevyhodnovani vladnucimi dominantnymi predatormi a preto je treba vychovavat tie mladsie generacie k vacsej samostatnosti v riadeni vlastneho zivota, lenze na to opat moze posluzit len klasicka rodina.
    publikované: 02.01.2007 14:49:12 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  3. cokomilka
    pochopila si moôj komentár zle. Ja som asi ten posledný, kto by chcel diktovať rodine, aká má byť. Pokojne to nechám na ňu a nebudem sa do toho montovať a každý kto ľuďom mentoruje, ako majú žiť je mi smiešny.
    A štát ako správne vysvetlil Marx je nástrojom na ovládanie spoločnosti vládnucimi vrstvami. Voľakedy to boli feudáli, neskôr diktátori a dnes mocenské elity. Toto sa nijakou výchovou nezmení, pretože tieto elity budú vznikať v každej spoločnosti, nech vychováva ako chce - to je nám dané miliónmi rokov evolúcie cicavcov. Štát sa zmení na jednu z mnohých organizácií spoločnosti iba vtedy, ak to bude výhodnejšie pre prežitie samotného štátu ako byť iba nástrojom elít. A tento proces momentálne je. Štáty s menej autoritatívnymi režimami majú paradoxne väčšiu silu ako hierarchicky usporiadané totalitky, pretože sa dokážu ľahšie prispôsobiť rýchlym zmenám vo vývoji ľudstva. Dnes vývoj pokračuje od kolektívnych usporiadaní k indivíduu,pretože individuálny jedinec je pružnejší ako kolektív. Pre spoločnosť indivíduí je silný štát príliš veľkou brzdou. Alvin Toffler to nazval treťou civilizačnou vlnou.
    publikované: 02.01.2007 15:11:53 | autor: Daimonion vonCave (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. fajn, rodina je zachranena.
    Myslim, a ci mam akesi nejasne podozrenie, ze akcieschopnost individua je podmienena jeho tylovou podporou, tzn., ze je zavisly na urcitych socialnych vztahoch ci chce alebo nie a tieto socialne vazby ho zenu vpred nielen brzdia. Preto si myslim, ze absolutna volnost v konani individua rusi jeho socialne a ekonomicke vazby co je kontraproduktivne. Z toho vyplyva co? To, ze treba hladat rovnovahu medzi pravomocami statneho aparatu a obcana co je sakra tazka pracicka. Pretoze si myslim, ze prilis rychla odbrzdena evolucia nie je potrebna, hlavne ked nam nie je jasne, kam sa to vlastne ludstvo ma dovyvinut...ehm.
    publikované: 02.01.2007 15:53:06 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  5. aj ja som si to pozorne prečítala :)
    "Niektoré funkcie spoločnosti nedokáže nijaká organizácia nahradiť lepšie, ako štát.(...)takouto funkciou je prijímanie pravidiel, ktorými sa spoločnosť chce riadiť, teda zákonov", pričom medzi tieto funkcie a záležitosti nepatria životný štandard občanov, zdravie, vzdelanie, rodina a podobné veci...pýtam sa teda, ktoré zákony a pravidlá máš na mysli, ktoré z nich sa netýkajú vyššie vymenovaných záležitostí? môžeš byť konkrétnejší?
    publikované: 02.01.2007 16:04:45 | autor: dia (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. 2 dia
    odpoviem Ti ja: napr. pravo na majetok (a z toho odvodene vsetky ostatne veci ako, ze sa nesmie kradnut...). Pravo sa slobodne vyjadrovat, pravo volit (napr. i spravu statu). Povinnost prispievat na chod statu. To su zakony, ktore nemaju suvislost so zdravym, zivotnym standartom a rodinou.
    publikované: 02.01.2007 18:08:15 | autor: wa (e-mail, web, autorizovaný)
  7. wa ďakujem za vysvetlenie :)
    nechcem zachádzať do detailov a v podstate ma politizovanie až tak nezaujíma, aj keď by asi malo ;) ale nesúvisí právo na majetok so životným štandardom, nepriamo so vzdelaním a zdravím a v neposlednom rade aj s rodinou? ale možno nie...
    publikované: 02.01.2007 18:41:41 | autor: dia (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. cokomilka tvoje podozrenie je správne
    naozaj <i>akcieschopnost individua je podmienena jeho tylovou podporou</i>, človekby bez podpory druhých neprežil na tejto planéte ani chvíľu, nieto skoro 1,5 milióna rokov. Lenže táto podpora je konkrétna - človek človeku a nie človek inštitúcii a inštitúcia človeku.
    Uvediem príklad: sociálna podpora. Štát ti zákonom vezme prostriedky a potom podľa iného zákaona dá každému finančnú pomoc. A teraz mi povedz, ako sa dá pomocou jedného zákona rozlíšiť darebák aod slabého alebo bezmocného jedinca? Nijako, nech robíš čokoľvek. Štát skrátka dá každému, kto zapadne do schémy. Ale ty, dokážeš rozoznať, či ide o ožrana, ktorému každá pomoc ide na jeho drogovú spotrebu, alebo o jedinca, ktorý naozaj potrebuje pomoc, a ktorý ti potom bude vďačný a pomôže ti, ak budeš pomoc potrebovať ty. Na takúto adresnú pomoc nás vybavila evolúcia, máme ju v génoch. Evolučná psychológia to nazýva koncepciou nenulového súčtu. Ja sám som skoro pol roka podporoval jedného mladíka, bezdomovca nielen finančne, ale poskytoval som mu cez deň prístrešie a stravu a hlavne sommu pomáhal v získaní znalostí v programovaní webu. Po pol roku mi začalo byť jasné, že tátopomoc nikam nevedie, že by som ho vlastne musel živiť a v dobrom sme sa rozišli a on sa živí príležitostnými prácami.
    Ale štát živí všetkých bez rozdielu. Navyšeje to drahá pomoc, pretože okrem samotných nákladov na podporu ešte živíme ťažkopádny a nákladný aparát úradníkov.
    V modernej spoločnosti postupne funkcie štátu aj v sociálnej oblasti preberá tretí sektor. V USA tretí sektor v sociálnej oblasti rozdeľuje dnes viac akopolovicu prostriedkov, ktoré na túto činnosť ľudia dajú, a to dajú dobrovolne, nie z moci krádeže pomocou štátu - dane. Neziskovky sú k ľuďom oveľa bližšie, aj k tým čoprostriedkyposkytujú aj k tým, na koho prostriedky idú. Preto dokážu robiť toho kvalifikovaného prostredníka oveľa lepšie ako štát.
    Ale poďme k inej stránke veci. Ľudia pokojne súhlasia aby ich štát beztrestne obral o peniaze, ale nie sú ochotní sami pomáhať. Je to z ich strany v podstate aj hlúpe, pretože pomoc prostredníctvom štátu ich výjde oveľa drahšie, ako priama, navyš priama pomoc je odplatiteľná (nenulový súčet).
    Žiadnu rovnováhu netreba hľadať, slobodný občan v spoločnosti zbytočne nebrzdenej štátom si ju nájde. Napríklad ak by štát prestal robiť sociálnu politiku úplne, a zodpevedajúcu časť daní by vrátil občanom, prudko by vzrástla bieda. Postihnutí občania by sa museli prispôsobiť. Niekto by sa stal aktívnejší, niekto by sa obesil a niekto by začal lúpiť. No a tí zabezpečení občania by sa museli rozhodnúť,koľko budú za svoju bezpečnosť ochotní zaplatiť. Možno by vyšlo lacnejšie platiť časti nezamestnaným za vlastnú ochranu pred nebezpečnou čvargou. Možno by bolo lacnejšie čvargu podporovať prostredníctvom neziskovej organizácie. A možno by sa našlo nejaké doteraz nevídané riešenie,to nikto nevie. Ale štát svojou sociálnou politikou akýkoľvek vývoj vopred brzdí a zákonite udržuje nezamestnanosdť vo vyšších hladinách, ako by bola prirodzene.
    To je práve to, nikto nevie kam povedie vývoj, a preto to treba nechať naň a nerobiť sociálne inženierstvo, na ktoré nemáme vedomosti a žiaden vedecký aparát.
    publikované: 02.01.2007 20:31:22 | autor: Daimonion vonCave (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. dia
    medzi funkcie, ktoré samotní občania nie sú schopní urobiť napríklad patrí výstavba ciest. Skrátka je ťažké si predstaviť, že by sa dobrovolne obce dohodli na výstavbe cesty, ktorá ich spája, a naozaj,pokiaľ nevznikli v Európe absolutistické štáty, tak cesty jednoducho neboli.
    Nejde tu ani tak o právo na majetok,ale o pravidlá, umožňujúce používať majetok vo vzájomných interakciách, teda obchodné právo. Tietopravidlá sa tak určia, aby vo vzájomných interakciách ľudia mohli podvádzať čo najmenej a to stačí. Štá by však v nijakej podobe nemal byť zvýhodnenou stranou v majetkových interakciách. Štát by vlastne malmať iba nevyhnutný majetok a vôbec by nemal doekonomiky ako subjekt zasahovať. Dokonca nositeľ nobelovej ceny Friedrich Hayek dokázal,že štát by sa mal zriecť monopolu na tlač peňazí a mal by zrušiť štátnu banku. Spoločnosť,ktorá toto dokáže nebude prakticky poznať infláciu, teda znehodnocovanie ťažko získaných prostriedkov. Rovnako je štát jednou z hlavných príčin fungovania veľkých hospodárskych cyklov, (konjunkcia, stagnacia, depresia) práve z toho dôvodu, že robí hospodársku politiku.
    A takto by som to mohol rozoberať donekonečna.
    publikované: 02.01.2007 20:42:22 | autor: Daimonion vonCave (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. 2 dia
    "nesúvisí právo na majetok so životným štandardom"? Ano i nie. Pravo vlastnit majetok nehovori nic o tom, kolko ho vlastnis a neurcuje nijako tvoj zivotny standart. Je na Tebe, aky majetok nahromadis a aky si z neho zabezpecis zivotny standart. Dnes sa stat snazi zivotny standart regulovat (socialne davky, podpora nezamestnanosti, ...). To samozrejme umoznuje ziskavanie majetku. Teda nie je to ekvivalencia, ale implikacia.
    publikované: 02.01.2007 22:17:12 | autor: wa (e-mail, web, autorizovaný)
  11. ďakujem Daimonion :)
    zaujímavé, o Hayekovi som už počula, zaoberá sa ním kolega...ale o tejto oblasti nemám takmer nijaké poznatky, preto Ti možno občas položím obyčajné otázky...obchodné právo ma presvedčilo viac ako právo na majetok...

    wa: myslím, že sa minulý rok diskutovalo o hornom limite dôchodku, potom by štát určoval aj získavanie prostriedkov "z hora", nielen "z dola"...ale to by bola asi funkcia, ktorou by štát podľa Daimonia nemal disponovať...veď nakoniec sa tento zákon ani neprijal, pokiaľ viem...
    publikované: 02.01.2007 23:29:37 | autor: dia (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. 2 dia
    Priebezny dochodkovy system je postaveny na tom, ze ludia su nezodpovedny (a system ich v tom nadalej podporuje), takze sa stat o nich musi postarat.
    Ak si niekto zacne sporit (akymkolvek sposobom, napr dochodkovou sporitelnou (kludne ju nazvyme poistovnou), alebo si bude kupovat akcie, ci nemovitosti, statne dlhopisy), tak nepotrebuje ziadnu regulaciu. Ani zhora ani zdola. Obmedzenie zhora je len dalsi komunisticky vymysel. Takzvany socialny princip. Ak sa niekto cely zivot snazil, tak na konci smie dostat ako ten posledny lempl, co sa len viezol na socialnych davkach. To je socialna spravodlivost.
    Celkovo danovy system postaveny na progresivnej alebo linearnej dani je takto "spravodlivy".
    Ako priamo ovplyvnuje socialna politika chovanie jednotlivcov? Konkretny priklad: zijem v Prahe a ked tu v roku 2002 boli povodne, tak sme sa so spolocnikom rozhodli, ze zasleme urcity obnos nejakej nadacii, ktora pomaha potrebnym. Ale Spidla sa rozhodol, ze im pausalne pomoze stat, ze nepoistenym, daju nevratnu pozicku. Proste sprosty su len taky, co myslia na mozne katastrofy a poistia sa. Vysledok bol ten, ze sme sa rozhodli, ze sme uz prispeli (v daniach) a nikam sme nic neposlali.
    publikované: 03.01.2007 01:04:31 | autor: wa (e-mail, web, autorizovaný)
  13. ahoj "nočný vták" wa :)
    viem, že táto kedysi štátom (parlamentom) navrhovaná "sociálna spravodlivosť" nie je kosher, len som chcela naznačiť, že ak môžu zákony usmerňovať výšku dôchodku, teda "zhora" (pod tým "zdola" som mala na mysli soc. dávky a pod.) limitovať príjem občanov, ovplyvňuje to aj ich životný štandard, právo na majetok...tým som chcela len povedať, že právo na majetok nie je vhodný príklad na zákon, funkciu štátu, ktorá by nesúvisela so životným štandardom...
    publikované: 03.01.2007 02:05:10 | autor: dia (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. Rozpravka na zamyslenie
    Si vedla jak ta jedla, vid http://modroocka.hlava.sk/article.php?article=816 - <i>Zakon padajuceho hovna</i>.
    publikované: 07.01.2007 11:34:12 | autor: Robentin (e-mail, web, neautorizovaný)
  15. Otázka pre Chuja
    Jedna otázka pre starého chuja:: HOVNO HORÍ??
    publikované: 02.01.2008 10:37:43 | autor: Profesor (e-mail, web, neautorizovaný)
  16. RE Dia
    ...ak ma vobec zmysel reagovat na takyto stary clanok:-). Co sa tyka toho Hayeka, ten sa zaobera hlavne politickou ekonomiou a tvori tzv. umiernene kridlo rakuskej liberalnej ekonomie. Patria sem ale i Rothbard a von Mise.
    Po prve, ich diela sa daju rozne interpretovat a su zlozite na pochopenie. Samotnou ekonomiou sa zaobera hlavne Rothbard. V tomto smere rakuska ekonomia tvrdi, ze len ziadny stat a nulova dan moze byt dobra. A pravo sa utvori trzne, na zaklade sukromnych zmluv, ktore budu dodrzovat obe strany.
    Po druhe, cela rakuska ekonomia vychadza z apriorizmu a dedukcie. Preto nemoze nic dokazovat, len deduktivne prichadza k zaverom. Co sa tyka centralnej banky, tu povazuju za stat a ten nesmie do ekonomiky zasahovat vobec. To, ze CB sposobuje inflaciu je politicka interpretacia von Hayeka.
    Po tretie, zakladom rakuskej ekonomie je ochrana sukromneho vlastnictva, ale nie statom. Sukromne vlastnictvo si mas chranit sama, trzne, napr. tak, ze si na to niekoho najmes.
    To len na upresnenie. Ja som v styku s rakuskou ekonomiou kazdy den a v mnohom sa mi nepaci. Snazi sa totiz tvorit univerzalne pravdy a univerzalne ich na vsetko aplikovat. Zaujimave je, ze vychadza z axiomatickej vystavby, ktora vsetko stavia na dedukcii a spravnosti axiomov. A prichadza k zaverom, ktore su nutne a nevyvratitelne a samozrejme netestovatelne.
    Dobru noc.
    publikované: 25.03.2008 20:50:09 | autor: hlas10 (e-mail, web, autorizovaný)
  17. ahoj hlas ;) dík za vysvetlenie
    ja som už o tých ujoch počula, len som do nich neprenikla hlbšie...

    aj tebe dobrú noc :)
    publikované: 25.03.2008 21:01:24 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014