V.I.P. či C.I.P?

Na moskovskom letisku Šeremetevo sme trčali osem hodín. Dosť času na to, aby človek preliezol tranzitnú zónu krížom krážom a s ťažkým srdcom si dal za dva doláre[1] pivo. Samozrejme v tej najľudovejšej letiskovej putike. S plastovými stoličkami, bez obrusu a so „svižnými„ čašníčkami, pohybujúcimi sa, a aj vyzerajúcimi, ako burlaci na Volge, keď majú po šichte.

Iľja Jefimovič Repin: Burlaci na Volge

Na pivo do salóna označeného ako V.I.P. nás nikto nepozýval.

Prečo aj?

Podchvíľou odtiaľ vyšiel dôstojne vyzerajúci cestujúci so skúsene prešedivenými spánkami v perfektnom nažehlenom obleku, ktorý mu padol ako uliaty. Sprevádzala ho letisková pracovníčka síce v nevzhľadnej rovnošate, ale vždy to bol ten typ ženy, ktorej ani uniforma nemôže uškodiť v kráse - až vás zamrzí, že nie ste very important person... Ale kto by o vás mal záujem, keď ste pokrčený ako korytnačia koža a vaše kapsička visiaca na krku na koženej šnúrke neobsahuje zlatú kreditnú kartu.

Okrem salóna V.I.P. mali na šeremetevskom letisku aj salón C.I.P. Pavlovi z Ostravy stále vŕtalo v hlave pre koho je určený. S najväčším vypätím síl sme mu zabránili osobne sa ísť presvedčiť, či v C.I.P. salóne nájde tých rodákov, o ktorých bol presvedčený, že je pre nich salón určený. (pre tých, ktorí sa nevyznajú v ostravskom nárečí: kokot je slušné slovo a je to názov kohúta, naopak cip je ostravský preklad toho slova, ktoré citlivejšieho čitateľa mohlo na predchádzajúcom riadku pobúriť.

 logo Aeroflotu

Účinné opatrenia proti obezite.

Do Moskvy sme leteli pohodlne Boeingom 737 pre 131 pasažierov. Z Moskvy do Biškeku Tupolevom 154 pre 126 pasažierov. Hoci pasažierov bolo menej, priestor medzi jednotlivými radmi sedadiel bol veľmi stiesnený. Vydržať v ňom, bez možnosti natiahnúť si nohy takmer štyri hodiny, bolo utrpením.

Vedľa mňa sediaci Kirgizi si celý čas navzájom ukazovali neuveriteľne pestré vizitky, preplácané logami, symbolmi, tými najneuveriteľnejšími typmi písma, hrajúcimi všetkými farbami. Svoju činnosť prerušili až keď letuška prinieslo jedlo.

Nemôžem povedať, že by boli obaja obézni.

Boli len trochu mohutnejší.

Letecká spoločnosť Aeroflot však o štíhlu líniu svojich klientov dbá. Prejedať sa netreba! Nemyslím teraz na gramáž podávaného jedla, ktorá nadupaným horolezcom akurát podráždila niektoré zo zákutí žalúdka. Kirgizskí spolusediaci sa nenajedli vôbec. Kvôli úzkemu priestoru a svojim bohatierskym telám neboli schopní sklopiť stolčeky pred sebou do priaznivejšieho uhla ako 45^o. A musíte uznať, že v takej polohe nevytečie z tanierika len zatvrdnutý betón.