Dnes ráno, tak ako aj po iné dni, som kráčal chodníkom do práce. Pekné počasie, pomerne tichá ulica a do toho príjemné ranné vtáčie ševelenie, veštiace  horúci letný deň, tak ako v lete má byť.  Poviete si, ranná idylka. Z príjemnej letargie ma ale prebral akýsi nezvyčajný pohyb v blízkej vydláždenej a čistej priekope. Na okamih som si povedal, že  to iba malé vrabča našlo niečo pod zub, tak s tým teraz zápasí.  No ja som od prírody tvor vnímavý a tak som sa zastavil,  aby som si pozornejšie všimol, čo sa  to v tej priekope vlastne deje.

A čo nevidím, že  tam nie je len jedno vrabča,  ale dve. Žiaľ, to druhé  evidentne už nežilo. Tak po krátkom pozorovaní mi došlo, že to živé vrabča bez toho aby si všimlo aj okolie, čiže riskujúc svoj vlastný život,  za každú cenu chcelo dosiahnuť, aby sa to druhé bezvládne ležiace, zrejme rodič alebo súrodenec, prebralo a mohli spolu odletieť. Preto ho tak  usilovne svojim drobným zobáčikom šklbalo za perie. Pristavil sa pri mne aj iný náhodný chodec a pochopiac, že už sme tam zbytoční, lebo nebolo ako pomôcť,  sme rešpektujúc situáciu  nechali malé vrabča svojmu ďalšiemu vtáčiemu osudu a šli sme každý svojou cestou.

Poviete si, to sa stáva. Áno, to viem. Osobne ma to ale zaujalo preto, že doteraz som ešte nemal možnosť bezprostredne vidieť, ako sa  prejavuje láska aj mimo nás, ľudí. Ja totiž nepochybujem o tom, že to malé vrabčia skutočne cítilo, a že mu odišiel niekto, koho muselo mať nesmierne rado. Na rozdiel od niektorých tzv. ľudí, ktorí sú stále schopní nechať iného človeka bez poskytnutej pomoci. A to je hlavný dôvod, prečo o tom píšem.

Sú prázdniny a niektoré deti  si mnohokrát  za svoj objekt krátenia dlhej chvíle,  vyberajú práve bezbranné vtáčatá.  Neraz sa stane, že im ubližujú alebo ich dokonca usmrtia. Tieto deti si zrejme neuvedomujú, že každý živý tvor, aj také malé bezbranné vrabča chce žiť  a v prípade, že  uhynie,  tak tiež niekomu chýba. Dôkazom toho, že skutočne tomu tak je,  nech je aj tento môj dnešný, ranný vrabčí príbeh.

A úplne na záver. Podľa nie tak dávnych pozorovaní ornitológovia zistili, že práve počty vrabcov, ktorých bolo všade plno sa za posledných pár rokov povážlivo znižujú a to až do takej miery, že to v krátkej budúcnosti môže viesť k ich úplnému vyhynutiu. Aby k tomu aj skutočne raz nedošlo, chráňme ich napríklad aj tým, že ich necháme spokojne žiť. Príjemné letné  a užitočne strávené prázdniny praje J.Kotulič.